Do jazzového neba odišiel ďalší z jeho štýlotvorcov: Ikonický McCoy Tyner sa dožil 81 rokov

Iba včera obletela celý jazzový svet nesmierne smutná a šokujúca správa. Navždy opustila tento svet jedna z najvýznamnejších postáv celej histórie jazzu. Klavirista, skladateľ, štýlotvorca a posledný žijúci člen legendárneho John Coltrane Quartet - McCoy Tyner zomrel vo svojom dome vo veku 81 rokov. Túto smutnú správu potvrdil jeho synovec Colby Tyner.

McCoy Tyner bude navždy patriť k ikonickým postavám jazzu. Jeho unikátny herný štýl a celkový koncept ovplyvnil každého jeho následníka, nielen klaviristov, ale každého, kto sa seriózne zaoberal jazzom. Zomrel iba včera, v piatok vo svojom dome v New Jersey. Dožil sa úctyhodných 81 rokov. Smutnú správu potvrdil jeho synovec Colby. Viac informácií zatiaľ nie je známych.

Alfred McCoy Tyner sa narodil vo Filadelfii 11. decembra 1938. Jeho otec spieval v kostolnom kvartete. Jeho mama bola kozmetička. Hodiny klavíra začal navštevovať vo svojich 13 rokoch. O rok neskôr mu mama kúpila jeho prvý klavír, ktorý bol umiestnený v jej kozmetickom salóne.

Tyner vyrastal v špecifickom období pre jazz. Jeho kolegami boli vo Filadelfii legendy ako Jimmy Smith, Lee Morgan, klaviristi Red Garland, Kenny Barron, Ray Bryant a Richie Powell, ktorý dokonca býval v aprtmáne ihneď za rohom rodiny Tynerovcov a ktorého brat bol jeden z otcov bebopového klavíra Bud Powell (hrdina McCoya Tynera). McCoy Tyner uviedol, že jedného dňa, keď cvičil na klavíri v spomínanom kozmetickom salóne, videl z okna, že ho na ulici počúva Bud Powell. Tyner následne pozval Powella do vnútra, a poprosil ho, aby mu niečo zharal. 

Na strednej škole začal mladý Tyner študovať hudobnú teóriu na Granoff School of Music. Vo svojich 16 rokoch už hral profesionálne v rhythm and bluesovej kapele na rôznych rodinných oslavách pri Filadelfii a v Atlantic City.

V roku 1957 začal hrať v kapele trubkára Cala Masseyho. Práve vtedy sa Tyner stretol s Coltraneom vo filadelfskom klube "The Red Rooster". John Coltrane bol iba na chvíľu naspäť vo Filadelfii, kde vyrastal, keďže v tom čase bol sidemanom v Davisovom kvintete. Coltrane sa s Tynerom skamarátil, stretávali sa veľmi často v dome Coltraneovej matky, kde žil aj John. McCoy Tyner sa neskôr vyjadril, že Coltranea vnímal ako svojho staršieho brata. 

Rovnako ako Coltrane, aj Tyner bol nesmierne duchovným človekom. Vychovávaný bol v kresťanskej viere, ale vo svojich 18 rokoch sa stal moslimom: "Moja viera ma učí mieru, božej láske a humanitárnej jednote. Daný princíp jednoty bol pre mňa tou najdôležitejšou vecou v mojom živote a prirodzene to ovplyvnilo moju hudbu." 

V roku 1958 Coltrane nahral Tynerovu kompozíciu "The Believer". Coltrane s Tynerom si rovnako ako po ľudskej stránke sadli aj po tej muzikantskej. Ihneď im bolo jasné, že Coltrane bol pripravený viesť svoju vlastnú kapelu, kde bol klaviristom práve McCoy Tyner.

Tyner spolupracoval aj s hard-bopovými legendami - s Bennym Golsonom a Artom Farmerom nahral v roku 1960 známu dosku "Meet The Jazztet".

V jeho 21 rokoch začal McCoy hrať v Coltraneovej kapele. Po dobu piatich rokov hral s kontrabasistom Jimmym Garrisonom a bubeníkom Elvinom Jonesom. Išlo o zlaté obdobie tejto kapely, ktoré tvorilo nový "sound" jazzu. Kapela je v súčasnosti známa ako "Classic Coltrane Quartet a Tyner sa postupne stával jedným z najimitovanejších  klaviristov v celej histórii jazzu. Bol súčasťou nahrávok pre Atlantic Records - "My Favorite Things", "Coltrane Jazz", "Coltrane´s Sound" a "Coltrane Plays The Blues".

Okrem bohatých harmonických štruktúr plných harmonickej a rytmickej otvorenosti, tenzíí, farieb, módov, kvartových voicingov, paralelných štruktúr a disonancií, bol Tyner jedinečný pre jeho využívanie pentatoník a hexatoník pri improvizáciách, ktoré (zrejme) načerpal pri hre s Coltraneom. Špečifický bol jeho "touch" a sound, ktorý je na prvé počutie rozpoznateľný - jemnosti, kultúre a krásnej hĺbke jeho zvuku však nechýba patričná dravosť a virtuozita. Jeho brilantná technika a perkusívny spôsob hrania vyplývali aj z toho, že Tyner sa ako tínedžer počas štúdií vo Filadelfii venoval aj hre na kongá. Učil ho perkusionista Garvin Masseaux a spevák a inštrumentalista Saka Acquaye.

V roku 1961 sa v jednom interview Coltrane vyjadril o Tynerovej hre: "Môj súčasný klavirista, McCoy Tyner, hrá harmónie, ktoré mi umožňujú na ne nemyslieť. Je to klavirista, ktorý mi dáva krídla a dovoľuje mi z času na čas vzlietnuť."

Coltraneov Quartet spolupracoval konštantne aj v roku 1965, dosahujúc nezmazateľné stopy v histórii jazzu na platniach ako "A Love Supreme", "Crescent", "Coltrane Live At Birdland", "Ballads" a "Impressions", vydané v spoločnosti Impulse!.  Ako sólista nahral Tyner v rovnakom vydavateľstve album "Reaching Fourth".  Ako sideman je súčasťou legendárnych dosiek "Page One", "Juju", "Matador" či "Stick Up".

Zaujímavosťou je, že keď v roku 1965 začal Coltrane rozširovať svoje kvrteto o rôzne dychové nástroje a perkusie, Tyner odišiel z kapely, pretože sa sťažoval, že hudba začala byť príliš hlučná a divoká a že nepočul zvuk svojho klavíra.

Tesne pred smrťou Coltranea v roku 1967 Tyner podpísal zmluvu s vydavateľstvom Blue Note a nahral dosku “The Real McCoy,” ktorá sa stala jednou z jeho najvydarenejších. Spolupracuje tu s Joeom Hendersonom, Elvinom Jonesom a Ronom Carterom. Na albume sú Tynerove kompozície, ktoré sa stali jazzovými štandardmi - “Passion Dance,” “Search for Peace” a “Blues on the Corner”.

V roku 1972 podpísal zmluvu s Milestone Label , ktorá bola veľmi úspešná a fungovala až do roku 1981. V kapele mal sidemanov ako saxofonistov Azara Lawrencea a Sonnyho Fortunea a bubeníkov Alphonsea Mouzona a Erica Gravatta. Následe nahrával aj spolu so "slákmi" a big bandom. Hosťami boli bubeníci Tony Williams, Jack DeJohnette a Elvin Jones.

V roku 1984 založil ďalšie nové kapely - trio, s kontrabasistom Averym Sharpeom a bubeníkom Aaronom Scottom a McCoy Tyner Big Band. S Big Bandom nahral albumy “The Turning Point” (1991) a “Journey” (1993), za ktoré získal dve z piatich ocenení Grammy. Známy je jeho album, na ktorom hrá s 9-člennou kapelou - "McCoy Tyner Latin All-Stars".

Sám McCoy Tyner popieral teoretizovanie a analýzu jeho hry: “Pre mňa osobne je život a hudba jednou a tou istou vecou. O hudbe sa dozvedám stále viac práve tým, že sa učím a dozvedám sám o sebe, o mojom okolí a o mnohých ďalších veciach v mojom živote. Hrám to, čo žijem. Preto rovnako ako neviem predpovedať, čo zažijem, rovnako nemôžem predpovedať smery, ktorými sa vydá moja hudba. Jednoducho chcem písať a hrať na mojom nástroji tak, ako to cítim."

McCoy Tyner patrí ku klaviristom a skladateľom, ktorí navždy zmenili celkový vývoj jazzu a hudby. Jeho koncept ovplyvnil celú plejádu ďalších umelcov - Chicka Coreu, Herbieho Hancocka, Keitha Jarretta, Andyho Laverneho, Michela Camila, Michela Petruccianiho, Kennyho Barona, Mulgrewa Millera, Michaela Breckera, Joeyho Calderazza a mnohých ďalších. Spolu s ikonami jazzového klavíra ako sú napríklad Herbie Hancock, Chick Corea a Bill Evans, McCoy Tyner bol jedným z hlavných predstaviteľov novátorského prístupu k jazzovému klavíru. Rovnako ako Coltrane posunul možnosti a spôsob hry na saxofóne, Tyner navždy zmenil a značne rozšíril spôsob hry a možnosti jazzového klavíra.  

Spolu s Johnom Coltraneom, Milesom Davisom, Billom Evansom, Lenniem Tristanom, Charliem Parkerom, Louisom Armstrongom, Jelly "Roll" Mortonom, Budom Powellom, Artom Tatumom a Theloniom Monkom sa do "štýlotvorného neba" jazzovej histórie dostal aj McCoy Tyner. Jeho hudba tu však pre nás ostane navždy.

Dávid Oláh

Zdroj: nytimes.co