Herbie Hancock je americký klavírista, klávesista, skladateľ a v súčasnosti štrnásťnásobný držiteľ ceny Grammy. Bol členom Second Great Quintet, ktorý viedol Miles Davis. Počas tohto obdobia mal vplyv na určenie úlohy rytmickej sekcie v jazze. Zároveň je tiež jedným z hlavných tvorcov „post-bopového soundu“ a jeho často melodická a prístupná hudba má úspech aj u poslucháčov populárnej hudby. Mal nepochybne, ako jeden z mála hudobníkov, veľký vplyv na vývoj jazzu a R&B. Miles Davis o ňom vo svojej autobiografii napísal: „Herbie bol krok po Budovi Powellovi a Theloniousovi Monkovi a zatiaľ som nepočul nikoho, kto by prišiel po ňom.“
Herbert Jeffrey Hancock sa narodil 12. apríla 1940 v Chicagu, Illinois. Ako dieťa bol klavírnym zázrakom. Už vo veku jedenásť rokov vystupoval s Mozartovým klavírnym koncertom, ktorý hral s Chicagským Symfonickým Orchestrom. Jazzu sa začal venovať na strednej škole a spočiatku bol ovplyvnený Oscarom Petersonom a Billom Evansom. Okrem hudby ho však veľmi zaujala aj elektronika a veda, a tak vyštudoval na vysokej škole Grinnell College dva odbory: hudbu a elektroinžinierstvo.
V roku 1960 Herbieho Hancocka objavil Donald Byrd a po dvoch rokoch spolupráce podpísal Hancock ako sólový hudobník zmluvu s Blue Note. Jeho debutový album Takin’ Off (1963) s hitom „Watermelon Man“ mal okamžitý úspech. Vtedy ho Miles Davis pozval do svojho kvinteta, v ktorom hral Hancock spoločne s Davisom, Wayne Shorterom (tenorový saxofón), Ronom Carterom (kontrabas) a Tony Williamsom (bicie) päť rokov. Medzi úspešné albumy, ktoré v tejto zostave nahrali, patria napríklad ESP, Nefertiti, alebo Scorcerer. V neskorších obdobiach sa Hancock objavil na Davisových jazz-fusionových albumoch In a Silent Way a Bitches Brew. So sólovou kariérou v šesťdesiatych rokoch nezaostával. Blue Note mu ďalej vydali albumy Maiden Voyage, Empyrean Isles, Speak Like a Child a v roku 1966 zložil dokonca hudbu k filmu Blow Up režiséra Michelangela Antonioniho.
Po tom, ako Hancock odišiel z Davisovho kvinteta založil kapelu Headhunters, s ktorou v roku 1973 nahral rovnomenný album. Skladba z tohto albumu „Chameleon“ sa okamžite stala hitom. Album sa stal prvým jazzovým platinovým albumom a Herbie Hancock začal čoskoro na svojich koncertoch zapĺňať štadióny po celom svete. V sedemdesiatych rokoch mal v rebríčkoch populárnej hudby väčšinou minimálne štyri albumy a dohromady sa do rebríčkov dostalo jedenásť jeho albumov. Svojou hudbou ovplyvnil tvorcov hip-hopu a dance music. V sedemdesiatych rokoch hral tiež s kapelou V.S.O.P. (členovia Davisovho kvinteta bez Davisa) a spolupracoval v duetoch s Chickom Coreom a Oscarom Petersonom.
Začiatkom osemdesiatych rokov Herbie Hancock odohral turné s trúbkarom Wyntonom Marsalisom, ktorému tiež produkoval jeho debutový album. V roku 1983 nahral v spolupráci s basgitaristom Billom Laswellom album Future Shock, ktorý tiež dostal ocenenie platinový album. Album bol nesmierne úspešný: vyhral Grammy v inštrumentálnej kategórii R&B, singel „Rockit“ sa dostal na vrcholy dance a R&B rebríčkov a video tejto skladby vyhralo päť cien od MTV. V osemdesiatych rokoch bolo Herbie Hancocka vidno v televízii a písal hudbu k filmom. Objavil sa v náučnom seriáli Rock School pre PBS a viedol program Coast To Coast televízie Showtime. V roku 1986 vyhral Oscara za hudbu k filmu „‘Round Midnight“, v ktorom účinkoval aj ako herec.
Potom ako pre Mercury Records dokončil projekt Dis Is Da Drum, prešiel k spoločnosti Verve. S novou kapelou pre Verve nahral album The New Standard, s ktorým v roku 1996 vyhral Grammy. V nasledujúcom roku vydal duetový album 1+1 s Wayne Shorterom. V roku 1998 sa členovia kapely Headhunters opäť zjednotili, nahrávali pre Verve a koncertovali spoločne s Dave Matthews Band. V tom istom roku nahral Herbie Hancock album Gershwin’s World. Na albume s ním spolupracovali Joni Mitchell, Stevie Wonder, Kathleen Battle, komorný orchester Orpheus, Wayne Shorter a Chick Corea. Album dostal v roku 1999 tri ocenenia Grammy v kategóriách Najlepší album tradičného jazzu, Najlepší mužský spevácky výkon v žánri R&B a Najlepšie inštrumentálne aranžmá doprevádzajúce spev (posledné dve sa viažu na skladbu St. Louis Blues, v ktorej spieval Stevie Wonder).
Spoločne s Billom Laswellom a ďalšími hudobníkmi z oblasti hip-hopu a techno, vznikol v roku 2001 projekt FUTURE2FUTURE. V ďalšom roku nahral s trúbkarom Royom Hargrovom a saxofonistom Michaelom Breckerom album, ktorý ako poctu venovali Johnovi Coltraneovi a Milesovi Davisovi. Album nahrali naživo na koncerte a vyšiel pod názvom Directions In Music: Live at Massey Hall. V nahrávaní so známymi hudobníkmi pokračoval aj v ďalších rokoch. V roku 2005 oslovil známych hudobníkov z oblasti populárnej hudby a vznikol album Possibilities, na ktorom hosťujú Christina Aguilera, Sting, Annie Lennox, Paul Simon, Carlos Santana, John Mayer, Joss Stone, Damien Rice. V tomto roku tiež odohral niekoľko koncertov s Headhunters a stal sa prvým dvorným hudobníkom festivalu Bonnaroo v Tennessee. V duchu spolupráce s hudobnými hviezdami sa niesol aj ďalší album River: The Joni Letters (2007, Verve) v obsadení s Waynom Shorterom, Lionelom Louekem, Dave Hollandom a Vinniem Colaiuta. Ako speváci na albume hosťovali Norah Jones, Tina Turner, Corinne Bailey Rae, Luciana Souza a Leonard Cohen. Joni Mitchell, Hancockova priateľka a kolegyňa, ktorej bol album venovaný, nahrala tiež niektoré zo skladieb. Album dostal veľa pozitívnej kritiky a získal tri ceny Grammy, vrátane ceny Grammy album roka, čím sa stal po albume Getz/Gilberto (1965) druhým jazzovým albumom v histórii, ktorý kedy vyhral v tejto kategórii. Ďalšie dve Grammy si Herbie Hancock odniesol v roku 2011 za album The Imagine Project (2010), v kategóriách Najlepšia spolupráca v populárnej hudbe a Najlepšie improvizované jazzové sólo. Na tomto albume s Hancockom spolupracovali Jeff Beck, Seal, Pink, Dave Matthews, The Chieftains, Lionel Loueke, Oumou Sangare, Konono #1, Anoushka Shankar, Chaka Khan, Marcus Miller, Derek Trucks, Susan Tedeschi, Tinariwen a Ceu.
V päťdesiatej dekáde svojej kariéry je Herbie Hancock kreatívny predseda pre jazz v Los Angeleskom filharmonickom orchestri, tiež je predseda významného Jazzového inštitútu Theloniousa Monka. Od francúzskeho premiéra Francoisa Fillona dostal titul Veliteľ umenia a literatúry (Commandeur des Arts et des Lettres). Je zakladateľom Medzinárodného výboru umelcov za mier a v roku 2011 bol v Paríži menovaný za UNESCO Veľvyslanca dobra za propagáciu interkultúrneho dialógu. V súčasnosti je taktiež profesorom na hudobnej katedre Californskej univerzity, Los Angeles, kde učí jazz.
Zdroj: herbiehancock.com, Wikipedia. Foto: orsymphony.org
-nat-
