Lee Morgan bol jedným z najtalentovanejších trubkárov druhej polovice 50-tych rokov - jeho drsný zvuk, energia a blues v jeho hre ho urobili ikonou hardbopu. Ako 19 ročný nahrával s John Coltranom, ako 20 ročný začal hrať v kapele Art Blakey Jazz Messengers a v 33 rokoch jeho život ukončil výstrel z pištole v klube Slug's Saloon.
Rodák z Philadelphie svoj krátky život žil naplno, počas 33 rokov sa stretol so všetkými démonmi jazzového života - alkohol, drogy, život bez domova. No Lee Morgan nebol vždy taký.
Ako mladý chlapec chcel byť vibrafonistom a učil sa hrať aj na alt saxofón. Trúbku dostal ako darček od svojej sestry, keď mal 13 rokov. Do tohto nástroja sa čoskoro zamiloval a objavil aj svoj prvý veľký vzor - trumpetistu Clifford Browna, od ktorého dostal aj pár hodín. O pár rokov nato sa ako 18-ročný dostal do bigbandu Dizzy Gillespieho, kde ostal viac ako rok. Od Dizzyho tiež dostal dar - jeho ohnutú trúbku. Tak sa Lee Morgan postupne "oficiálne" dostal medzi pár vyvolených, ktorí boli nazývaní "mladé levy" - hudobníci, ktorí sa vďaka svojmu ohňu a energickej hre radili za vrcholných predstaviteľov nového štýlu hardbopu.
V roku 1957 oslovil Lee Morgana saxofonista John Coltrane, ktorý ako leader dával dokopy kapelu pre nahrávanie svojho albumu Blue Train. Coltrane bol v tomto období vychádzajúca hviezda, hoci bol o 12 rokov starší ako Morgan - pre Lee-ho bola táto možnosť veľkým krokom vpred. Dovtedy nahrával len na pár albumoch saxofonistu Hank Mobleyho. A skutočne, na tejto nahrávke sa Lee naozaj presadil - hrá na ohnutej trúbke od Gillespieho a jeho sóla na týchto nahrávkach sú "štipľavé", plné ohňa, bluesu - štýlu charakteristického pre Philadelphský jazz.
Netrvalo dlho a tohto 19 ročného trubkára si vyhliadol bubeník Art Blakey, ktorý vytvoril kapelu Jazz Messengers, zloženú z tých najlepších mladých hudobníkov pod jeho vedením. V nej hrával Lee niekoľko rokov a potom, ako odišiel z kapely saxonista Benny Golson, Morgan presvedčil Blakeyho, aby najal Wayne Shortera, mladého, vtedy ešte neznámeho tenoráka. Táto kapela, spolu s klaviristom Bobby Timmonsom a basistom Jymie Merrittom je doteraz považovaná za jednu z najvýznamnejších hardbopových formácií a nahrala medzi inými aj výborný album - The Freedom Rider.
Art Blakey Jazz Messengers: The Freedom Rider
Odvrátenou stranou pôsobenia v tejto kapele boly drogy. Hovorí sa, že to bol Blakey, sám narkoman, kto predstavil mladému trubkárovi heroín. Po 3 rokoch v kapele bol na tom Lee Morgan (a aj klavirista Bobby Timmons) tak zle, že musel opustiť kapelu a vrátiť sa do Philadelphie, svojho rodného mesta.
Tak začal začarovaný kruh v živote Lee Morgana, ktorý ho o niečo viac ako 10 rokov, 19. februára 1972, priviedol do klubu Slug's Saloon v East Village, New York City, kde ho zasiahla smrtiaca guľka. Ako sa ku tomu všetkému Lee dostal, sa dozviete v ďalšej časti…
Autor: Martin Uherek
