Lee Morgan bol jedným z najtalentovanejších trubkárov druhej polovice 50-tych rokov - jeho drsný zvuk, energia a blues v jeho hre ho urobili ikonou hardbopu. Ako 19 ročný nahrával s John Coltranom, ako 20 ročný začal hrať v kapele Art Blakey Jazz Messengers a v 33 rokoch jeho život ukončil výstrel z pištole v klube Slug's Saloon.
- pokračovanie článku -
Trubkár Lee Morgan v roku 1961 odišiel z New Yorku domov, do svojho rodného mesta Philadelphie. Okrem dvoch nahrávacích session v roku 1962 je o ňom známeho málo. No o rok nato sa Morgan vrátil a takmer okamžite nahral come-backový album - The Sidewinder (1963). Titulná skladba tohto albumu sa stala komerčným hitom a hoci Lee ju na album nahral iba ako skladbu do počtu, táto skladba sa v roku 1964 stale skladbou v pozadí reklamy automobilky Chrysler počas svetového pohára. Paradoxom bolo, že hoci sa skladba stala tak známou, ani Morgan ani nahrávacia spoločnosť Blue Note nedala automobilke povolenie na jej použitie a tak musela byť reklama stiahnutá.
Lee Morgan - The Sidewinder
Možno vďaka tomuto presadeniu sa dostal Lee možnosti nahrávať - počas 60-tych rokov nahral pre Blue Note dokopy asi 20 albumov pod svojim menom. No hoci jeho kariéra vyzerala úspešne, jeho život bol jej presným opakom. Počas nasledujúcich 4 rokov od vydania Sidewindera sa Morganov heroínový návyk neustále zhoršoval. Ako spomínal klavirista Cedar Walton, Lee Morgan nemal vlastný byt, vyhodili ho aj z hotela, pretože neplatil nájom a tak spával u rôznych známych a častokrát aj v kluboch na biliadrových stoloch. Zrejme na nich bolo teplejšie ako na zemi. Chvíľu býval aj s bubeníkom Philly Joe Jonesom, no ten ho čoskoro prinútil odísť, lebo Lee si nebol schopný ani oprať svoje oblečenie a spodné prádlo.
Písal sa rok 1967, Lee Morgan mal 29 rokov a bol na svojom úplnom dne. No na konci tunela zasvietlo svetlo - jej meno bolo Helen. Žena s pochybnou minulosťou, o 14 rokov staršia ako Lee, ho jednoducho stretla na ulici - ako sama spomína:
Pozrela som sa na neho a z nejakého dôvodu moje srdce jednoducho vyletelo k nemu. Povedala som si, “ten mladý chlapec”. Nemal na sebe ani kabát… povedala som mu, “chlapče, vonku mrzne a ty máš na sebe len sako. Kde máš kabát?” A on mi povedal, že nemá kabát, lebo ho dal do záložne. Povedala som mu, “Dobre, poďme. Ideme po tvoj kabát.” On sa spýtal, “vy idete získať naspäť môj kabát?” a ja som mu odpovedala, “áno, ale nedám ti tie peniaze naňho, lebo by si ich mohol minúť na drogy. Pôjdeme spolu a vykúpime ho.”
Spýtala sa aj na jeho nástroj, ktorý bol takisto v záložni. Nakoniec išli spolu tam a získali späť všetky Morganove veci. “Po tom všetkom Lee jednoducho ostal so mnou”, spomínala. Tak Lee Morgan začal pomaly vstávať z dna, na ktoré sa dostal počas 8 rokov svojej závislosti. Neznamenalo to, že by prestal brať drogy zo dňa na deň, no prihlásil sa na odvykací program a spolu s Helen sa nasťahovali do spoločného bytu v Bronxe. Bubeník Art Blakey neskôr spomínal, ako vnímal toto stretnutie: “Lee roky užíval drogy a bol na tom skutočne zle, ale rozhodol sa, že sa dá dokopy. Žena, ktorú stretol na ulici, ho zobrala k sebea pomohla mu bojovať s jeho závislosťou. Bola oveľa staršia ako Lee, ale chcela sa za neho vydať.”
Helen More/Morgan sa nikdy za Lee-ho nevydala, ale milovala ho a ostala s ním do konca jeho života.
Dokonca s ním bola v jeho posledných chvíľach.
Ona bola totiž tá, ktorá stlačila spúšť na pištoli.
Ale to už v ďalšej časti…
Autor: Martin Uherek
