V hudbe 21. storočia niet netradičných nástrojov a ich spojení v jazze. Tvrdenia o inovatívnych obsadeniach, sú podľa mňa najneskôr od projektov Oregon a Codona Collina Walcota (teda od začiatku 70. rokov) nepatričné a zavádzajúce. Už ani nehovoriac o husliach, ktoré sú v spojení s klasickým triom plne etablovaným jazzovým formátom. Charakter tohto nástroja je značne eklektický. Spája v sebe totiž nutne denotácie s klasickou hudbou ako aj s folklórnymi polohami ľudových tradícií, pre ktoré sú husle jedným z najsignifikantnejších nástrojov. Pre mňa tak následne už nie je relevantná otázka nezvyčajnosti nástrojového obsadenia s husľami, ako skôr to, akú hudobnú stopu takáto hudba sleduje.
Huslistka Petra Onderuf je hudobnou nomádkou slovenského pôvodu, zdržiavajúcou sa prevažne v Slovinsku, brázdiacou jazzové a etno pódiá pyrenejského polostrova, ktorú pri jej poslednom albume An Odd Time Of Day, zastupuje dánska jazzová PR agentúra jazzfuel. Tento pestrý európsky profil pre mňa nielenže plne korešponduje so spomenutým eklektickým charakterom huslí ako hudobného nástoja, ale (a to je v prípade tejto hudby nosné), odráža atmosféru, ktorá poslucháča uhranie od prvých nôt. Od prvej skladby s názvom Cremm, vás aj na zvyšných desiatich trackoch, pomenovaných prevažne jednoslovne, čaká cesta akustickou jazzovou krajinou, plnou rôznorodých štýlových zákutí. Od modálnych variácií, cez experimentálnejšie zvukové záznamy, závan world music s vetrom balkánskeho temperamentu, španielskeho flamenca, ako aj stredoeurópskych poetík až po vedomé referencie na bohaté dejiny žánru, tu nájdeme všetko.
Hneď na prvú zaujme výborne fungujúce sprievodné trio v obsadení Roka Zalokar – piano, Luka Dobnikar – kontrabas a Aleš Zorec – bicie nástroje. Protagonisti ľubľanskej jazzovej scény robia slovenskej huslistke výborné hudobné prostredie, presné s jemne vykreslenými kontúrami, filigránskou technikou inštrumentácie, ukážkovou dynamikou a vyspelou komunikáciou so sólistkou, ktorej nástroj na seba púta predsa len najviac pozornosti. Plochy, na ktorých sa nechajú strhnúť vlastným groovom, sú veľmi svieže a svedčia o skvelej súhre, v ktorej hra je radostným aktom tvorivosti. Samotná hra Petry Onderuf je na albume informatívna. Hudobníčka, skladateľka a aranžérka v jednej osobe vkladá do svojej tvorby mnohé výpovede v hutnej výrazovosti. Niekedy sa zdá, že informácii, ktoré nám chce svojim elegantným nástrojom tlmočiť je až príliš, ale na druhej strane celé spektrum nálad a štýlov na albume k naratívnej plnosti zvádza.
Dramaturgia celej nahrávky je vyvážená, plynie a neskĺzava k prázdnej forme, na druhej strane sú práve pasáže, v ktorých sa kvarteto najviac pohrúži do intímneho dialógu, tie najzaujímavejšie. Počin s úsmevným názvom voľne preložiteľným ako „zvláštna denná doba“ nie je zvláštnym v zmysle samoúčelných experimentov. Ide o vyzretý počin sebavedomej autorky, v ktorom jej cieľavedomosť je počuteľná a správny cit pre výber spoluhráčov zásadný.
Autor: Miroslav Haľák
