Tribute to Hevhetia III.

Množstvo pozitívnych odoziev na dvojicu úvodných dielov seriálu o vydavateľstve Hevhetia nabáda k pokračovaniu. Dôvodov je viacero a nielen spomienkových. Dnes nahliadneme na dvojicu projektov z rokov 2005 a 2006. Eponymný debut domáceho tria PaCoRa bol skutočným zjavením nielen preto, že sa dovtedy v našom priestore nič podobné neobjavilo. A nemenej originálnu koncepciu ponúkla medzinárodná formácia Waking Vision, ktorú zo Spojených štátov priniesol bubeník Martin Valihora.

Premostím do súčasnosti, keďže v týchto dňoch vychádzajú posledné albumy tohto výnimočného slovenského vydavateľstva. „Počas dvadsiatich štyroch rokov existencie bola Hevhetia vždy zameraná na absolútnu tvorivú slobodu a práve to lákalo umelcov k tomu, aby boli súčasťou nášho vydavateľstva,“ spomenul koncom marca 2025 Ján Sudzina v relácii Jazzový podvečer na stanici Českého rozhlasu Vltava (celý rozhovor si môžete vypočuť tu). „Keď sa s odstupom času vrátim o štvrťstoročie, tak pri našich začiatkoch doznieval určitý hodnotový monopol a nastupoval nový. K Hevhetii sa pridávali práve umelci, ktorí sa nedokázali stotožniť ani s jedným z týchto prúdov. Týmto umelcom sme poskytli tvorivú slobodu a priestor a práve tam vidím zjednocujúcu líniu, ktorá sa prelína nahrávkami Hevhetie napriek eklekticky žánrovej rôznorodosti.“

Náznakom prelínania stredoeurópskej folklórnej tradície a amerického jazzového dedičstva boli už niektoré tracky z albumu „Stano Palúch & Nothing But Swing Trio“ (Hevhetia 2004), ktorý samotnému triu PaCoRa (tvoria ho huslista Stano Palúch, cimbalista Marcel Comendant a kontrabasista Róbert Ragan) predchádzal. Výnimočné bolo aj vystúpenie Stano Palúch Projekt na Bratislavských jazzových dňoch 2004, na ktorom sa k trojici pripojil bubeník Peter Solárik. Vystúpenie formácie, ktoré patrilo k vrcholom festivalu, načrtlo inšpiračné zdroje ako swingová tradícia, domáci folklór, tradičná rumunská či moldavská hudba.

Odtiaľ už bol len krôčik k zoskupeniu, ktorého členovia na svojom debutovom albume „PaCoRa trio“ (Hevhetia 2005) zúročili skúsenosti z jazzu, klasickej ako aj ľudovej hudby. Podivnou bola v našich končinách už len samotná myšlienka využitia tradičného nástroja cimbalu v jazzom ovplyvnenej hudbe. Comendant nesuploval rytmické frázovanie bicieho ani plnosť harmonického nástroja, hoci popri razantnom cifrovaní vynikla bohatá variabilita rytmických možností cimbalu. Prirodzenosť a spontánnosť, akou prechádzajú rafinované cimbalové motívy do živelnej swingujúcej pulzácie v jeho kompozícii Perplex a razantné funkovo-tanečné figúry huslistu prekvapujú dodnes.

Na druhej strane Raganov Veľmi smutný príbeh pripomínal svojou zastretou melancholickosťou skôr atmosféru starých parížskych kaviarničiek. Odrazu nahliadame ku gypsy swingovým velikánom, hoci cifrovanie, ohýbanie tónu na konci fráz alebo „mäkkosť“ Palúchovej hry väčšmi odkazujú na domáce dedičstvo. Treba len dodať, že debut „PaCoRa trio“ mal vynikajúci ohlas nielen na domácej scéne, ale túto originálnu fúzie pozitívne ocenili aj za hranicami (nahrávka dostala 4 hviezdičky v recenzii prestížneho BBC Music Magazine). A CD si už dnes pravdepodobne nekúpite, keďže je beznádejne vypredané.

Pôvod slovensko-amerického tria Waking Vision treba hľadať na renomovanej Berklee College of Music v Bostone. Inšpiračné zdroje jeho členov boli skutočne rôznorodé: oproti meditatívne pokojnejšiemu gitaristovi Johnovi Shannonovi stál basgitarista Mitch Cohn s divokejšími producentskými aktivitami na poli R'n'B a hip-hopu (spolupracoval s Usherom, Lauryn Hill, Destiny's Child, Ashanti). Spolu s bubeníkom Martinom Valihorom a hráčom na klávesových nástrojoch Petrom Stolzmanom ponúkli členovia na svojom treťom albume „of the Waking Vision“ (Hevhetia 2006) novú koncepciu. Unikátnym bolo rozšírenie farebného spektra kapely, keďže Stolzman svoje zvuky zväčša citlivo miešal na palete analógového Moogu a pohrával sa s témbrami.

Hudbu albumu „of the Waking Vision“ som svojho času nazval duchovným či prírodným jazzom. Na prvý pohľad jednoduchý recept: nechať nerušene plynúť spevné témy a nástroje obaliť do zahmlenej zvukovosti. Princípom nádherného meditatívneho prejavu Waking Vision je vzájomná akceptácia a empatia. „Každý z nás je individualitou a každá skladba má svoju vlastnú atmosféru,“ prezradil mi tesne po vzniku albumu Martin Valihora. „Pokiaľ chceme, aby vzniklo niečo, čo sa nás bytostne dotýka, jedinou alternatívou je umožniť každému hudobníkovi absolútny prietok energie. Milujem zoskupenia, v ktorých majú muzikanti priestor pre svoju zvukovosť a svojím osobitým jazykom nachádzajú spôsob komunikácie so svojimi spoluhráčmi. Presne takto fungujú Waking Vision.“

Nekonfliktnosť a spätosť s prírodou nesmierne vyhovujú naturelu Johna Shannona. Takmer výhradný autor repertoáru rovnako označuje svoje skladby: Of Earth and Water, With the Tribes of the Wind alebo Like Birds Over Alaska. „Hudba Waking Vision bola od počiatku inšpirovaná prírodou a svetom,“ napísal mi nedávno John Shannon. „Pre tento program sme sa rozhodli ešte na samotnom začiatku. Uvedomujeme si, že sme súčasťou Zeme, vďaka nej tu môžeme byť a napĺňať ju špecifickou, možno aj trochu inou hudbou. Ak jej budeme pozorne načúvať, môže cez nás prúdiť ďalej.“

Hudba ako liečivý proces či forma terapie? V takejto unikátnej podobe – prečo nie?

Autor: Peter Motyčka