Tribute to Hevhetia II.

V pilotnom dieli seriálu, venovanom zanikajúcemu vydavateľstvu Hevetia, som naznačil svoje sympatie a spriaznenosť nielen s osobou šéfa Jána Sudzinu, ale aj so samotnou filozofiou tohto pre slovenskú kultúru nesmierne prospešného, no v domácich podmienkach ekonomicky (žiaľ) nerentabilného podniku. Dokáže sa u nás udržať a uživiť menšinovým smerom orientované hudobné vydavateľstvo? Albumy Hevhetie dostávali excelentné hodnotenia v prestížnych zahraničných magazínoch a vydavateľ si mohol vo vrcholnej fáze vyberať medzi zahraničnými umelcami, poškuľujúcimi po tejto značke.

Posledný februárový deň roku 2025 sa vráťme do polovice februára 2001, ktorý bol pre Jána Sudzinu osudný a zmenil život jemu, ako aj tisíckam ďalších ľudí akýmkoľvek spôsobom spätými s Hevhetiou. Prečo vlastne názov Hevhetia? Ján Sudzina nezaprel svoj pôvod: filozofiou vydavateľstva bol „import a export“ hudby, čo možno zemplínskym nárečím označiť ako „hev“ (daj sem) a „het“ (daj preč). Prvotná myšlienka novovznikajúceho vydavateľstva bola trochu „pošetilá“, rovnako ako samotný príbeh „takřka ze života“. Prebehlo to viac-menej spontánne: počas oslavy svojich narodenín zavolal Sudzina, sám amatérsky basgitarista, českému basgitaristovi Pavlovi Jakubovi Rybovi a prvotná iskra prebehla...

„Keď sa Pavel neskôr počas nášho stretnutia v Prahe sťažoval na obmedzené možnosti hrania a nefungujúce agentúry, sľúbil som mu, že sa pokúsim vybaviť koncert v Košiciach,“ spomína po rokoch Sudzina. „Keďže som sa počas mojej predchádzajúcej práce vo VSŽ naučil fungovať projektovo, všetko som si pripravil sám – od plagátov po itinerár. Pavlovi sa to zapáčilo a poprosil ma, či by sme neskúsili turné v Poľsku. (...) Celková situácia bola vtedy priaznivejšia ako dnes, aj konkurencia bola menšia, takže sa mi podarilo vytelefonovať asi tucet koncertov. Pavel mal vtedy rozpracované dva projekty, štúdiový a koncertný, a tak som mu ponúkol, že ich vydám. Jeden z nich, Smaller Wounds, dokonca na vinyle, keďže som predpokladal, že album s legendárnym Józefom Skrzekom by mohol zarezonovať aj v Poľsku.“

Basgitaristovi Pavlovi Jakubovi Rybovi začiatkom milénia takpovediac „išla karta“. Vydal album „Yes, Yes, No, No“ (n.i.c. records 2021), o ktorom sa pochvalne vyjadrila recenzentka amerického magazínu JAZZIZ a v magazínovom rebríčku sa nahrávka udržala tri mesiace na prvom mieste. Vzápätí oslovil Rybu prestížny nemecký výrobca hudobných nástrojov Warwick a ponúkol mu status firemného hráča. „Pozvali ma priamo do fabriky, podľa mojích požiadaviek vyrobili špeciálne nástroje 'custom made for Pavel J. Ryba' a poskytli mi aparát, o ktorý som požiadal.“ Rybovo meno však nebolo u Warwicka úplne neznáme, ako mi pred rokmi sám prezradil: „Predtým som ich niekoľkokrát kontaktoval a písal im, že som najlepší basgitarista na svete! Nikdy sa mi však neozvali...“ (Smiech.)

Od osudového stretnutia Jána Sudzinu a Pavla Jakuba Rybu už bol len krôčik k úplne prvému albumu nového vydavateľstva Hevhetia s názvom „Smaller Wounds“, na ktorý si český basgitarový virtuóz prizval k stálym spoluhráčom svojho m. t. s. art ensemble (basklarinetista, tenorsaxofonista a spevák Petr Valášek, huslista Zdeněk Sarka Dvořák a perkusionista Jiří Kollman) klávesovú legendu Józefa Skrzeka z kultovej poľskej kapely SBB. Svetlo sveta uzrela nahrávka s iniciačným katalógovým číslom HV 0001-1-331 pre formát LP a HV 0001-2-331 pre CD. Na prvý pohľad prekvapilo CD v atypickom karisblokovom obale s kovovou hrebeňovou väzbou a pozoruhodným výtvarným spracovaním odtlačených rúk s liečivou náplasťou uprostred dlaní (autorom bol akademický maliar Jaroslav J. Alt z Kutnej Hory, rodiska Pavla Jakuba Rybu).

Treba dodať, že sympatiou k basgitare a basgitaristom sa Ján Sudzina vo vydavateľských začiatkoch vôbec netajil. Hneď druhým vydavateľským počinom bol spomínaný „živák“ – séria koncerných nahrávok Rybovho tria m.t.s. art ensemble z turné po Maďarsku, Česku, Slovensku a po Spojených štátoch amerických pod názvom „To Be Alive“ (Hevhetia 2002). Tým tretím bola reedícia legendárneho, no nedostupného Rybovho albumu „Yes, Yes, No, No“ (Hevhetia 2003), ktorý otvoril českému umelcovi cestu do sveta. A v rovnakom období sa ešte Hevhetia podpísala pod slovenské vydanie pozoruhodnej monografie Billa Milkowského „Jaco – výnimočný a tragický príbeh Jaca Pastoriusa“ (Hevhetia 2003). Súčasťou vynikajúcej knihy bol nielen prvý katalóg nového vydavateľstva (ten okrem vlastných titulov ponúkal aj distribúciu legendárnych vydavateľstiev Tzadik, DIW, Black Saint, Soul Note či Discipline Global Mobile), ale aj špeciálna CD kompilácia „Jaco is not Dead“ (Hevhetia 2003), na ktorej sa objavili nahrávky spriaznených basgitaristov Krzysztofa Ścierańského, Pála Vasváriho, Juraja Grigláka, Pavla Jakuba Rybu a prekvapivo aj samotného „najlepšieho basgitaristu na svete“ – Jaca Pastoriusa.

A nadôvažok – piatym titulom Hevhetie boli nahrávky improvizačného Sexteta Oskara Rózsu, ktorý je predsa len lepším basgitaristom, ako aranžérom hymnických ľudoviek… Teraz by však bolo namieste prenechať priestor tomu najpovolanejšiemu – basgitaristovi Pavlovi Jakubovi Rybovi. Pavel sa nechal prehovoriť a čitateľom nášho portálu venoval milú úvahu, ktorú uverejňujeme v pôvodnom znení:

Janko, já a Hevhetia

Díky mému CD „Yes, Yes, No, No“, díky fantastické recenzi v prestižním americkém jazzovém magazínu, se mi ozval Jano Sudzina – chalan z Čečehova, majitel stavební firmy a blázen do hudby. Neznal jsem ho a tak jsem mu CD nedaroval, ale prodal...

Je neuvěřitelné, jak toto CD a tato náhodná událost změnila nám oběma život. Stali jsme se kamarády, až bratry. Znám celou jeho rodinu a jeho rodiče beru jako své druhé rodiče. Díky našemu setkání založil Jano vydavatelství, aby jako první CD Hevhetie mohl vydat právě „Smaller Wounds“. První deskou začala pro mě etapa volnosti s výběrem skladeb a zahraničních hostů, etapa absolutní svobody, radosti, srandy a přátelství.

Deska „Yes, Yes, No, No“ nás seznámila. Deska „Smaller Wounds“ byla prvním počinem vydavatelství a vyustěním nečekaného setkání s člověkem, nadšencem, bláznem, snílkem, magorem, Janem… Prostě s někým, kdo je mi dvojčetem...

Kruh se uzavírá.

Vydavatelství, které bylo ostrůvkem kvalitní hudby, končí.

Tak jako na začátku, tak nemůže být jinak na konci.

Deska „Pavel J. Ryba & Band – JAZZy Fish Tales...“ je symbolicky posledním diskem vydavatelství Hevhetia.

Drahý Janko,

děkuji ti za sebe, ale i za spousty skvělých umělců, kteří s tebou mohli spolupracovat.

Vydavatelství končí, ale Jano mi zůstává.

Díky, Bratku!

Pavel Jakub Ryba

Autor: Peter Motyčka