Recenzia CD: Wicked Heads - Superheroes
The Cure, troška Nicka Cavea, experimentálny zvuk gitár a zvonkohier, charizmatický ženský hlas kultivovanejšej Janis Joplin a k tomu akési známe a uchu chytľavé hudobné témy to je náznak smeru akým sa uberá krakovská formácia Wicked Heads na svojom albume Superheroes. Že čo to má spoločné s jazzom? Otázka jednoduchá a zároveň zložitá, ako chcieť od jazzu úplne a radikálne odseparovať blues a rock.
Wicked Heads - Superheroes
Hevhetia/ 2017/ EH 0055-2-331
Interpreti: Jacek Bilinski – gitary; Kasia Miernik – spev, piano a keyboards; Wojtek Siatkiewicz; Mariusz Wróblewski – bassgitara
Nuž Hevehtia na svojom sub-labely Hev-Het Tune ponúka o čosi iné pozície. Jeho portfólio nie je natoľko programovo vyhranené a tak sa veľmi úspešne púšťa do projektov mapujúcich alternatívne vody hraničných a experimentálnych žánrov. K pomenovaniu mnohých zvukových stôp budete potrebovať slovník cudzích slov a znalosť klasifikácie postmoderných hudobných prúdov, aby ste mohli vytvárať kombinácie, syntézy a novotvary toho čo všetko táto produkcia zastrešuje. Rôznorodosť týchto prúdov však spočíva nie len v alternatívno-experimentálnom duchu, ale ako aj v prípade Wicked Heads na skôr ostrovtipno-pesničkovom základe. Od prvej skladby Western je jasné, že máme dočinenia s hudbou, ktorá si ctí tradície rockovej hudby južanských štátov USA, ale aj punk-rockovej vlny britských ostrovov konca 80tych a začiatku 90tych rokov. Pri každom porovnaní ale treba zdôrazniť to čosi na vyše, čo jednak vymaňuje túto poľskú kapelu s mainstreamu populárnej hudby a umožňuje s čistým svedomím a za dodržania akýchsi hevhetiovských kritérií kvality tento hudobný počin vydať, recenzovať na jazzovom portály a predovšetkým odporúčať na obohatenie vlastnej diskotéky. To niečo je podľa môjho názoru výborný kompozičný nadhľad nad zvoleným žánrovým rámcom a inštrumentálno-zvuková vyspelosť. Tak ako sme pri Hevehtii zvyknutý aj tu je zvuk jednoducho výborný a rovnako tak aj grafické vyhotovenie CD. Pre milovníkov kvalitných sitcomov bude isto známa klasika s názvom Black Books z rokov 2000 a 2004, v ktorom hrali špičky anglickej stand-up-comedy Dylan Moran a Bill Bailey. Tri skvelé série tohto seriálu o mizantropickom knihovníkovi totiž začínali a končili znelkou od Jonathana Whiteheada, ktorá je asi tou najlepšou analógiou k tomu čo ponúkajú Wicked Heads: vtip s nadhľadom, pútavú estetiku a nekončiacu pohodu.
01. Western
02. Eddie
03. Intruder
04. Superheroes
05. Circus*
06. Nancy
07. Roy´s Head
08. Guns
09. Choices**