Ako neobyčajne znie názov tohto projektu Miloša Železňáka tak je aj jeho obsah ojedinelým, nezvyčajným výsledkom hlbokého záujmu o výskum periférnych hudobných žánrov a inštrumentálnej a interpretačnej vyspelosti. Tieto atribúty tvoria v kolekcii obzvlášť neobvyklého hudobného materiálu, akým je piesňová tvorba naviazaná na ortodoxný kultúrny okruh, jeden nesmierne zaujímavý a aj pre jazzového fanúšika inšpiratívny celok.
-------------------------
Miloš Železňák, Anna a Vtáčiky
Hevhetia/ 2017/ HV 0132-2-331
Interpreti: Anna A. Hlaváčová – spev / Miloš Železňák – akustická gitara, mandolína, oud, diagonálna citara, pipa, elektrické gitary, keyboards, perkusie, šesťdierové píšťaly,
Miloš Železňák je hudobníkom prekračujúcim žánrové a štýlové hranice, suverénne sa pohybujúci tak v akustickom jazzovom triu, jeho elektrickej modifikácii a aj v polohách world-music, mapujúcich špecifické kultúrne okruhy na Slovensku, ale aj mimo neho. Okrem dvoch klasickejších a veľmi vydarených albumov koncipovaných práve v trojčlennom obsadení (Miloš Železňák trio, 2007 Hevhetia; Miloš Železňák trio – V bezvetrí a bezčasí, 2015 Hevhetia), ktoré zároveň predstavujú aj nosnú časť jeho jazzového portfólia, sa v zatiaľ najnovšom projekte Hevhetie vydáva skôr na cestu objavovania etnicky periférnych, hudobných tradícií a polozabudnutých respektíve v latinizovanej západnej kultúre, takmer nepoznaných poetík. Svojim teritoriálnym a kultúrnym zámerom je tento album najbližšie nahrávke Rusnacké (Hevhetia 2008) no namiesto modifikácie ľudovej pesničkovej formy cítiť na albume s Annou Hlaváčovou očarenie hudobnými štruktúrami a obsahovou hĺbkou tzv. paraliturgických piesní. Ide o veľmi špecifický druh spievanej duchovnej lyriky, ktorá svoje tematické inšpirácie čerpá nie len z kanonických kresťanských textov ale v obzvlášť zaujímavej forme aj z apokryfných, nekodifikovaných resp. inak v ľudovej náboženskej praxi etablovaných zdrojov. Tento projekt na jednej strane dokumentuje a sprostredkuje našej prevažne západne orientovanej kultúrnej sfére, menej známe hudobné prejavy ukotvené v ortodoxnej byzantsko-slovanskej tradícii, no na druhej strane v ňom takmer priezračne naznačuje muzikálny a lyrický potenciál, ktorý v sebe tieto piesne ukrývajú. Nebol by to Miloš Železňák ak by v ním vybranom a spracovanom hudobnom materiáli nebol kódovaný iný než len dokumentárny cieľ, ktorý je nutne metaforický, hraničiaci so sureálnym experimentovaním na hranici tradície a výrazovej avantgardy. Vo fragilnom prednese Anny Hlaváčovej interpretujúcej tieto paraliturgické piesňové formy v komornom, až intímne kontemplatívnom duchu sa stretáva úcta k tradícii s individuálnou vokálnou dispozíciou, ktorá veľmi efektne súznie so Železňákovou inštrumentálnou invenciou. Minimalistickými harmonickými intervenciami posúva jeho prevažne gitarový doprovod atmosféru piesní z tradicionalistických a etno a world- pozícií do ambientných subžánrov súčasnej hudby, ktorá však nie je výsadne venovaná náročnému a erudovanému poslucháčovi. Čaro tejto krehkej hudby pôsobí na prvé počutie v širokom hľadisku a to je zázrak tohto novointerpretovania ukrajinských, juhoslovanských a ruských paraliturgických piesní. Výborný a vážnym výskumom podložený základ pre tých, ktorí hľadajú nové inšpirácie aj pre obohatenie jazzového jazyka. 
01. cesta - cestička
02. adam
03. noe
04. lót
05. jozef
06. v strede mora
07. koniec sveta
08. kniha nehasnúca
09. bol raz na svete
10. raj
11. plač adama
12. dávny raj
