Na domácej hudobnej (nielen jazzovej) scéne pribudne každoročne celkom slušný počet nových štúdiových projektov. Mnohé z nich pokračujú v tradičnej línii predošlých albumov toho-ktorého interpreta či zoskupenia. Príležitostne sa však dočkáme (niekedy príjemných) prekvapení. Napríklad pri albumoch gitaristu (či skôr multiinštrumentalistu) Miloša Železňáka si poslucháč nemôže byť istý: čo nám chcel tento pozoruhodný a nezaraditeľný umelec naznačiť či pripomenúť?
Miloš Železňák sa hlási o slovo a dvojica jeho nových projektov opäť mierne zneisťuje nielen umelcových protivníkov, ale aj vyznávačov. Pokúsim sa aspoň v skratke pripomenúť niekoľko jeho posledných počinov. Improvizačno-abstraktný projekt „Duševné vlastníctvo“ (Hevhetia 2020) vyšiel len na LP a samotný nosič okrem podivného názvu neponúkal ani len mená hudobníkov (okrem lídra sa na ňom podieľali kontrabasista Samo Alexander, bubeník Ján Oriško a saxofonista Erik Rothenstein). Potešením pre ucho i oko bol triový dvojalbum „Apória“ (Hevhetia 2022) s basgitaristom Adamom Hudecom a bubeníkom Jozefom Raganom, ktorý v klamlivej obálke formátu 2-LP ponúkal nápadito dizajnovo uložené 2-CD s naznačujúcimi podtitulmi „Akustika“ a „Elektra“. Minuloročnou CD knihou „Stredo vek“ (Hevhetia 2023) predostrel inštrumentalista, spevák i recitátor Železňák s triom Atramentum Musicum zhudobnenú poéziu, fantastické príbehy i akustické skladby. Zhudobnená audiokniha s improvizovanou gitarou, básňami, príbehmi a sem-tam aj pesničkami, bola hravým artefaktom poetických textov a mikrozábleskov každodennosti.
V aktuálnom roku 2024 sa Miloš Železňák opäť pripomína dvojicou albumov, ktoré žiaľ patria k labutím piesňam vynikajúceho košického vydavateľstva Hevhetia. (Na tomto mieste nemožno opomenúť množstvo domácich umelcov, ktoré Hevhetia vytiahla na svetlo – spomeniem aspoň domácich umelcov: gitaristu Davida Kollara, klaviristu Mikiho Škutu, akordeonistu Petra Katinu, klaviristu Pavla Morochoviča, zoskupenia AMC Trio, PaCoRa Trio, Quasars Ensemble, LOTZ Trio…). Projekt s ťažko pochopiteľným názvom „Striptíz nepoučiteľnej krásy“ (Hevhetia 2024) vychádza v osvedčenom formáte CD knihy a prináša estetický pôžitok aj bez toho, aby ste si dvojicu CD vložili do prehrávača. Už len rozsiahly knižný booklet s osobitými zamysleniami sa nad spolužitím mycélií s ľuďmi Silvestra Lavríka a ujasnenými ilustráciami Raffa Tatarka je pastvou pre oči.
Hudobnými aktérmi sú síce akordeonisti Boris Lenko a Kamilé Čekauskaité, no bez gitarového arzenálu Miloša Železňáka by nemala séria skladieb Petra Piačeka, Petra Zagara či Philipa Glassa tú požadovanú zvrátenosť a energickosť. Boli by len jedným z mnohých pokusov aktualizovať odkaz majstrov minimalizmu. Železňák pristupuje k odkazu klasických skladateľov po svojom: nemožno povedať, že by k ním nemal úctu, no jeho gitary v nijakom prípade nekolorujú, skôr pridávajú vlastnú dejovú líniu. V sedemnástich pôsobivých hudobných miniatúrach sa interpret stáva rovnocenným partnerom skladateľa. Slovo sa zľahka dotýka okrajov hudobných plôch a tie následne doznievajú medzi riadkami a priestoru za textom nesúcim konkrétne významy, dávajú príjemne opojnú hĺbku. Text v autorskej réžii a sugestívnom podaní Táne Pauhofovej (slovenská verzia) či Annamárie Janekovej (anglická verzia) prinášajú ďalšiu estetizovanú akustickú linku s nepopierateľnou múzickou kvalitou korešpondujúcu s interpretačnými výkonmi hudobníkov.
Novým albumom s názvom „Untitled“ (Hevhetia 2024) sa na prelome rokov hlási aj Miloš Železňák Trio. Členmi zoskupenia sú kontrabasista Enea Bari a bubeník Ján Oriško a poltucet skladieb s názvami ako Unnamed, Unidentified či Undescribed súzneje v duchu názvu projektu. V nových autorských nahrávkach badať Železňákov posun v tvorbe a následne aj interpretácii celého tria. Skladby nesú v sebe kontemplatívny rozmer a voľné, improvizované plochy. Interpretácia neprebieha v duchu pretekov ani povinných nástrojových cvičení. Nový „bezmenný“ album je k dispozícii len na LP a v digitálnej podobe. Nahrávky vznikli v Štúdiu 71 a veľkým plusom je, že nahrávku realizoval a o štúdiový zvuk sa staral práve bubeník Jano Oriško, o mastering Tobiáš Potočný a obal i grafiku mala na starosti Janka Grancová. Akustické i elektrické, fusion i sférické zvukové plochy prinášajú snáď viac otázok, ako odpovedí. Žeby opäť Miloš Železňák?
Autor: Peter Motyčka
