Jazzman týždňa: Jimmy Garrison
Kontrabasista jednej z najvýznamnejších kapiel v dejinách jazzu - John Coltrane Quartet. Jeho štýl hry ho predurčoval na to, aby sa stal jednou z ikon moderného jazzu, no jeho život predčasne ukončila rakovina pľúc, len krátko po 42. narodeninách. Jimmy Garrison predstavil nový prístup ku kontrabasovému hraniu a účinkoval aj na prelomovom Coltranovom albume A Love Supreme.
James Emory Garrison sa narodil 3. marca 1934 v meste Americus, štáte Georgia, no svoje detstvo strávil v Miami a vo Filadelfii, kde sa naučil hrať na kontrabas. Svoje dospievanie prežil v dobe najväčšieho rozkvetu filadelfskej jazzovej scény, kde sa v tej dobe nachádzali a pôsobili kontrabasisti Reggie Workman, Henry Grimes, klavirista McCoy Tyner a trubkár Lee Morgan.
V rokoch 1957 - 1962 sa Garrison etabloval na jazzovej scéne nahrávkami a vystúpeniami v kapelách trubkára Kennyho Dorhama, klarinetistu Tonyho Scotta, saxofonistov Lee Konitza, Jackieho McLeana, Bennyho Golsona a viacerých iných významných mien konca 50. rokov. Jeho už vtedy experimentálny spôsob hry ho priviedol aj do free jazzu, v roku 1961 sa objavil na albume Ornetta Colemana Ornette On Tenor.
Zlom v jeho kariére nastal v roku 1962, keď nahradil svojho starého známeho Reggieho Workmana na poste kontrabasistu v kapele Johna Coltrana. Nasledujúcich päť rokov, až do Coltranovej smrti, stál Garrison pri zrode 24 klasických albumov saxofónového revolucionára Johna Coltrana - My Favorite Things, A Love Supreme, Ballads, Duke Ellington & John Coltrane, Impressions, Crescent a mnohých iných. Garrison bol známy svojimi sólami na začiatkoch skladieb, prípadne free sólami bez sprievodu, ktoré dodali Coltranovým skladbám ďalší rozmer.
Po smrti Johna Coltrana v roku 1967 ďalej pôsobil Garrison vo formáciách členov bývaleho saxofonistovho kvarteta, klaviristu McCoy Tynera a bubeníka Elvina Jonesa, ako aj Coltranovej vdovy Alice, ktorá bola sama vynikajúcou klaviristkou a v poslednom období fungovala v kapele svojho manžela. Kontrabasista taktiež obnovil spoluprácu s freejazzovým saxofonistom Ornette Colemanom, s ktorým nahral ďalšie tri albumy - New York is Now (1968), Love Call (1968) a The Art of the Improvisers (1970).
Garrisonova kariéra došla ku náhlemu koncu 7. apríla 1976, kedy vo veku 42 rokov zomrel na rakovinu pľúc. Za sebou zanechal štyri dcéry a jedného syna a jeho krv sa v jazzovej hudbe nachádza doteraz - syn Matthew Garrison v súčasnosti pôsobí ako basgitarista a vlastník štúdia ShapeShifter Lab v Brooklyne a počas svojej kariéry hral medzi inými s Herbie Hancockom, Joe Zawinulom, Johnom McLaughlinom aj Whitney Houston. Garrisonova dcéra Joy v minulých rokoch spievala v zoskupeniach Barney Kessela, Cameron Brown, Tonyho Scotta a ďalších.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
