Jazzman týždňa: Ornette Coleman
Voľné, miestami až nepochopiteľné improvizácie, nespútaná energia a na prvé počutie ľubovoľná náväznosť jednotlivých nástrojov, to všetko predstavoval pre bežného poslucháča štýl s názvom free jazz. Jeho priekopníkom bol človek, o ktorom sa trubkár Roy Eldridge vyjadril "Počúval som ho úplne opitý, počúval som ho triezvy, no ani v jednom prípade som netušil, o čo mu na tom pódiu ide" - saxofonista Ornette Coleman.
Randolph Denard Ornette Coleman sa narodil 9. marca 1930 vo Forth Worth, Texas. Ako mladý začínal v bebopových a rhythm'n'bluesových kapelách, neskôr sa pridal ku gitaristovi a spevákovi Pee Wee Craytonovi a spolu s ním cestoval až do Los Angeles. Tu vystriedal niekoľko zamestnaní, medzi inými pracoval aj ako operátor výťahu, zatiaľ čo stále budoval svoju hudobnú kariéru.
Už od začiatku tejto kariéry bolo Ornettove hranie považované za neortodoxné - jeho prístup ku harmónii a akordickým postupom bol oveľa voľnejší ako prístup beboperov, stále ho viac a viac zaujímalo hrať to, čo počul, nie to, čo je napísané, jeho surový, miestami až piskľavý tón mnohí považovali za "rozladený"... Všetko toto značne sťažovalo Colemanovi nájsť si podobne mysliacich spoluhráčov do svojej kapely.
V roku 1958 nahral Ornette svoj prvý album ako leader vo vydavateľstve Contemporary, s názvom Something Else!!!!: The Music of Ornette Coleman. No skutočný prelom zažil až o rok neskôr, kedy dal dokopy svoju prvú stabilnú zostavu a nahral s nimi podľa niektorých svoj najrevolučnejší album. The Shape of Jazz to Come (tvar jazzu, ktorý prichádza, prekl.) predstavuje kapelu v zložení Ornette Coleman - alt saxofón, Don Cherry - trubka, Charlie Haden - kontrabas a Billy Higgins - bicie. Podľa kritikov sa jednalo o "zlomovú udalosť vo vývoji avantgardného jazzu, s hĺbkou naznačujúcou budúci smer, ktorí mnohí ešte stále nedokážu pochopiť."
Mnohí laici, ale aj hudobníci Colemanovmu smerovaniu nerozumeli a o jeho hudbe sa vyjadrovali negatívne, našli sa však aj takí, ktorí ho hlboko uznávali - v tomto čase ho vážený klasický dirigent Leonard Bernstein počastoval titulom génia. Hoci už Shape of Jazz to Come predstavoval jasné stanovisko o vzniku free jazzu, názov hudobného štýlu niesol až Ornettov ďalší album, Free Jazz (1960). Išlo o 40-minútovú neprerušenú nahrávku dvoch jazzových kvartetov naraz (dva saxofóny, dve trubky, dva kontrabasy a dve sady bicích) v stereo zvuku.
Počas nasledujúcich dvoch desaťročí Coleman ďalej skúmal hranice jazzového vyjadrovania a urobil viacero krokov, ktoré ešte výraznejšie rozdelili svety jeho fanúšikov a tých, ktorí ho neuznávali. Najzreteľnejšie sa to prejavilo v používaní nových nástrojov ako zvukomalebnej techniky - hoci Ornette dostatočne neovládal hru ani na jeden z nich, začal na svojich nahrávkach aj koncertoch hrať na trubku a husle.
Koncom 70. rokov začal vo svojej tvorbe podobne ako ostatní hudobníci danej doby používať amplifikované elektrické nástroje, napríklad elektrické gitary. Sám Coleman nikdy neakceptoval pomenovanie "free jazz" ako vhodný popis pre svoj štýl a v tomto čase začal svoj hudobný štýl častovať termínom "harmolodics" (harmolodika, prekl.), teda ako kombináciu harmonických a melodických, voľne sa prelínajúcich textúr.
Ornette Coleman až do svojej smrti neprestával napredovať a neustále sa vystavoval novým výzvam, hral s mladými hudobníkmi a tvoril novú hudbu. Mnohé z jeho skladieb sa stali jazzovými štandardmi (aj keď ich asi bežne nepočuť v dnešných kluboch) a viacerí významní hudobníci ho označili za významnú osobnosť, ktorá ovplyvnila ich hudobný rozvoj - medzi inými Sonny Rollins a John Coltrane.
Po 85 rokoch života si smrť našla aj Colemana - zomrel 11. júna 2015 na zástavu srdca. Jeho pohreb bol dlhou, až trojhodinovou celoštátnou udalosťou, a ako rečníci tu vystúpili viaceré známe osobnosti, medzi inými Yoko Ono, ktorá Ornettovi pri tejto príležitosti venovala vlastný ručne tkaný šál.
Colemanova hudba ostáva do dnes pre mnohých poslucháčov, hudobníkov aj odborníkov spornou, no faktom ostáva, že sám Ornette jej vydržal verný celý svoj život a od svojich umeleckých vízií neupustil ani v tých najzložitejších obdobiach. Jeho odkaz ostáva verný v početných generáciách súčasných free jazzových hudobníkov, ako prínos skutočného hudobného génia.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
