Neskutočne spieva. Obdivuhodne ovláda kontrabas. A basgitaru. Originálne komponuje. A je anjelsky očarujúca. Esperanza Spalding je neprehliadnuteľný fenomén jazzových talentov posledných rokov. A tento týžden oslavuje neskutočných 29!
Esperanza Spalding sa narodila 18.októbra 1984 v americkom meste Portland. Býva s bratom a matkou v štvrti, na ktorú spomína ako na „docela desivé ghetto“. V škole to nemá moc ľahké – jej prirodzený talent pre intuitívne vzdelávanie prichádza často do konfliktu s tradičným vzdelávacím systémom. A aby to ho nebolo dosť, malá Esperanza je veľkú časť detstva chorá. Učí ju doma matka, ktorá sa pre ňu stáva silným vzorom. Jedna vec však dáva Esperanze zmysel už od útleho detstva. A to je hudba. Keď v štyroch rokoch vidí v detskom televíznom seriály hrať violončelistu Yo Yo Ma, zanecháva to v nej hlboký dojem. Doteraz na to spomína ako na prvotné „nakopnutie“ do hudobného života. Učí sa na husle a prihlási sa do Chamber Music Society – čo je orchester a hudobná komunita pre deti aj dospelých. Ostáva tam desať rokov a vo svojich päťnástich získava miesto koncertného majstra.
Potom ale objavuje basgitaru otvárajúcu cesty, ktoré klasická hudba neumožňuje. Orchester a klasická komunita už zrazu mladej tínedžerke nestačia. Začína hrať blues, funk a hip-hop po miestnych kluboch. V kapele s názvom Noise for Pretend si rozširuje svoje hudobné obzory a získava prvé skúsenosti so spievaním a písaním hudby.
V šestnástich ukončuje strednú školu a vyzbrojená maturitným vysvedčením a veľkorysým štipendiom, zapisuje sa na hudobný odbor Portlandskej štátnej univerzity. A je tam najmladšou kontrabasistkou. Na odporúčanie svojho učiteľa skúša získať štipendium v Mekke jazzových škôl – Berklee College of Music. Podarí sa. Napriek tomu na tom nie je Esperanza s peniazmi moc ružovo. Ale jej kamaráti usporiadajú benefičný koncert, ktorý zaplatí letenku na opačné pobrežie Ameriky.
Úspory na Berklee nevydržali dlho. Vyčerpaná a bez peňazí rozmýšla o skoncovaní s hudbou a plánuje študovať politológiu. Gitarista Pat Metheny ju odhovorí a povzbudí, že má v sebe X Faktor, len ho musí vyburcovať. Esperanza ostáva v hudobnom svete a robí dobre. Po troch rokoch získava bakalársky titul a v dvadsiatich rokoch sa stáva učiteľom a najmladším členom fakulty v histórii školy.
Roky pôsobenia na škole priniesli Esperanze kontakty s mnohými legendárnymi muzikantmi ako sú klavirista Michel Camilo, vibrafonista Dave Samuels, basgitarista Stanley Clarke, gitarista Pat Metheny, speváčka Patti Austin a saxofonisti Donald Harrison a Joe Lovano.
V roku 2006 výchádza pod španielskou značkou Ayva Music Esperanze debutový album Junjo. Na klavíri hrá Aruán Ortiz a za bicími nástrojmi sedí Francisco Mela.
Medzinárodný debut však prichádza o dva roky neskôr. Cédečko Esperanza vystreluje na prvé priečky rebríčkov a stáva sa najpredávanejším albumom roka nového jazzového umelca prestížneho labelu Heads Up. Trhá sa vrece s pozvánkami na prominentné vystúpenia – či už v Bielom Dome u prezidenta Baracka Obamu, alebo na ceremónii odovzdávania Nobelovej Ceny. Prichádzajú vystúpenia v popredných talkshow, zaújem mienkotvorných časopisov a nominácie na rôzne ocenenia.
Pokiaľ Esperanza necestuje na turné so svojou kapelou, hráva v skupine saxofonistu Joe Lovana, alebo klaviristu McCoy Tynera.
Zatiaľ čo album Esperanza ukázal mnoho hudobných tvárí mladej umelkyne (skvelú jazzovú improvizáciu a scatovanie, funkové aj brazílske rytmy, spev v angličtine, portugalčine aj španielčine), ďalšie hudobné plány prichádzajú z iného muzikantského súdku. Rok 2010 prináša komplexný hudobný projekt Chamber Music Society. Esperanza inšpirovaná klasickým hudobným vzdelaním z „mladosti“ splieta spontánnosť improvizácie a inovatívnych prvkov jazzu, folku a world music do trvalých základov tradície klasickej komornej hudby. Na albume produkovanom Esperanzou a Gil Goldsteinom môžeme počuť skvelých muzikantov ako Leo Genovese - klavír, Terri Lyne Carrington – bicie nástroje, Quintino Cinalli - perkusie, Ricardo Vogt - gitara, Gretchen Parlato a Milton Nascimento – vokál a komorné sláčikové trio. Nasleduje turné po celom svete a podpora albumu renomovanými televíznymi talk show u David Lettermana a Jay Lena. Po televíznom koncerte v sérii Austin City Limits sa stáva Spalding najvyhľadávanejšou osobou podľa štatistík Googlu.
V roku 2011 sa Esperanza Spalding zapisuje do dejín ocenenia Grammy – po prvý krát v histórii vyhráva kategóriu Best New Artist jazzový muzikant.
O rok neskôr je na svete dalšie prekvapenie v podobe albumu Radio Music Society.
Zatiaľ čo Chamber Music Society intímne skúmal komornú hudbu, najnovší album prináša pohľad jazzmanov na melódie, groovy a piesne kategorizované ako „pop song“, v tom najlepšom slova zmysle. „Toto sú dva spôsoby pohľadu na hudbu, ktorá ma naozaj zaujíma“, vraví Esperanza. V nahrávacom štúdiu sa s Esperanzou stretli delikátne mená jazzovej hudby – Joe Lovano, Jack DeJohnette, Billy Hart, Gretchen Parlato, Lionel Loueke...Pôvodne boli oba albumy plánované vydať ako dvojcédéčko. Tri z dvoch nominácii na Grammy sú zaslúžene premenené.
Esperanza Spalding pokračuje vo svojich neuveriteľných dvadsiatich deviatich rokoch v usilovnej tvorbe, koncertovaní a nahrávaní. Môžeme sa už teraz tešiť, kam ju jej hudobné výlety zanesú.
Zdroj: wikipedia.com, esperanzaspalding.com
Foto: Johann Sauty
Peter Baláž
