Hm. Takže, Bobby McFerrin sa na novom albume rozhodol vrátiť ku koreňom. Doska Spirityouall je poctou tradičným černošským spirituálom, Bohu a tiež Bobbyho otcovi Robertovi.
Pre lepšie pochopenie toho, čo sa na albume odohráva, bude fajn najskôr trocha predstaviť pozadie vzniku Spirityouall. Nuž, dovolím si teda parafrázovať hneď prvú vetu bookletu: „Na tomto albume pokračuje Bobbyho celoživotná hudobná púť – návratom domov“. Bobbyho otec Robert, okrem iného vôbec prvý černošský spevák v Metropolitnej opere v New Yorku, nahral roku 1957 platňu Deep River, pozostávajúcu práve z černošských spirituálov. O vyše polstoročie neskôr sa Bobby McFerrin rozhodol pokračovať v otcových šľapajách a vzdať hold tradičnej afro-americkej duchovnej hudbe. Skôr než sa dostaneme k samotným skladbám, spomeňme, že na Spirityouall sa významnou mierou podieľali muzikanti ako Esperanza Spalding, Larry Campbell, Gil Goldenstein, Larry Grenadier, Ali Jackson či Charley Drayton. Album vznikol pod hlavičkou labelu Sony Masterworks, produkciu zaobstarali manželia Gil a Linda Goldensteinovci. Tak a poďme na to.
Spirityouall začína skladbou Everytime. Žiadna náhoda, presne týmto spirituálom začínal i album Bobbyho otca. Odľahčený vokálny duet Bobbyho McFerrina a Esperanzy Spalding je príjemným otváracím kusom. Svižné tempo, durová nálada a bluesový drive v spojení so skvelými hlasmi, v poriadku. V skladbe s poradovým číslom dva prichádza jeden z vrcholov albumu. Swing low je krásny spirituál o smrti i o domove. Žiadne moderné jazzové linky, ale tradičná rytmizácia spevu z černošského folklóru dodávajú celej piesni punc exotickosti i príťažlivej archaickosti. Spomeňme skvelú aranžérsku prácu Gila Goldensteina. Swing low, rovnako ako celý album, napriek súčasnému zvuku zachováva to najpodstatnejšie zo samotných spirituálov – pulz. Gitara hrá celú skladbu dokola jednu linku, harmónia je statická, basa buble niekde v pozadí, celá forma je postavená na opakovaní jedného motívu. Ťažisko kompozície sa presúva na repetitívnosť jednoduchej spevnej melódie. Super. Kontrastom k Swing low je tretí song Joshua¸ štandard, ktorý sa za roky dočkal snáď stovky rôznych adaptácií. Svižná groovujúca verzia s „ležérnym“ McFerrinom je určite jedna z tých podarených. V skladbe vyniká najmä skvelý kontrabas Larryho Grenadiera. Fix me Jesus je ďalším spirituálom, tentoraz v drsnom duchu poctivého blues. Opäť, jeden motív, jeden rytmus a stále opakovanie až do tranzu. V podobnom bluesovom razení sa nesie i piata Woe, či deviata 25:15, obe McFerrinove autorské skladby. Menšie prekvapenie čaká na poslucháčov v podobe re-aranžmánu slávnej piesne Boba Dylana I shall be released. McFerrinova úprava prechádza k príjemnému jazzovému chill-outu v pomalom tempe s gospelovými zbormi v úzadí. Skladby ako Gracious či posledná Rest/Yes, indeed v 11/8 metre sú hudbou tých klasických amerických happyendov - westernová mandolína, husličky a akordeón, k tomu príjemné pentatonické melódie v duchu country či bluegrass. Veľmi intímnym počúvaním je spirituál Jesus makes it good, v ktorej sa Bobby podujal i na sprievod svojho spevu klasickým Fender pianom. Pestrú dramaturgiu albumu dopĺňajú i detsky naivná Whole world či adaptácia gospelovej klasiky Glory (glory, hallelujah).
Ako teda zrekapitulovať Spirityouall? Nebudem sa rozpisovať o speváckych danostiach Bobbyho McFerrina či o kvalite jeho kapely, tu nie je o čom písať. Treba povedať len to, že album je skvelou ukážkou toho, kde leží perspektíva (nie len) jazzovej hudby. Formový minimalizmus, repetitívna rytmika, silný „tep“ každej skladby, expresívny výraz, dôraz na zvuk slova, to je spirituál. Keď k tomu pridáte hudobné majstrovstvo, skladateľskú invenciu a zvuk 21. storočia, vznikne Spirityouall.
Priznám sa, osobne som nikdy nebol fanúšikom tých patetických fráz o hudbe či umení celkovo, no zrejme si tento krát nepomôžem. Bobby McFerrin na novej doske ukazuje, ako pozitívne sa dá hľadieť nielen na hudbu, ale na okolitý svet vôbec. I keď spirituály pojednávajú o smrti, ťažkej práci, utrpení či cnení za domovom, nikdy nie sú pesimistické či depresívne. Nikdy. I na záver si pomôžem parafrázou z bookletu, tento krát od kňaza Marka Bozzuti-Jonesa z New Yorku: „Nemusíte byť černoch ani veriaci, aby ste prenikli do tejto hudby. Duša hudby nie je limitovaná na jednu rasu, skupinu či triedu. Bobby vo svojej hudbe odhaľuje tie najhlbšie stránky ľudskosti – byť radostný, slušný, morálny.“
Počúvnite si Spirityouall.
Miroslav Bachura
