Jazzman týždňa: McCoy Tyner

Nie každý môže začať svoju hudobnú kariéru pôsobením na významnom albume saxofonistu Benny Golsona a trubkára Art Farmera a už o pár mesiacov sedieť za klavírom v kvartete Johna Coltrana. Nie každý dokáže ešte pred tridsiatkou ovplyvniť jazzový svet a vytvoriť na svojom nástroji nový štýl. No jednému človeku sa to podarilo - je ním rodák z Filadelfie menom McCoy Tyner.

McCoy Tyner sa narodil 11. decembra 1938 vo Filadelfii, ako najstaršie z troch detí. Ku klavíru ho priviedla jeho matka, ako 13-ročný sa mu začal venovať a už o dva roky sa nástroj stal úplným stredobodom jeho života. Medzi jeho prvé vzory patril jeho filadelfský sused, legendárny bebopový klavirista Bud Powell, ako aj Thelonious Monk. Keď mal Tyner 17 rokov, konvertoval prostredníctvom moslimskej komunity Ahmadiyya na islam a zmenil si meno na Sulieman Saud.

Hoci Tyner ako teenager v jazze aktívne pôsobil vo Filadelfii, na celoamerickej scéne skutočne prerazil, keď mu ako 22-ročnému koncom roka 1959 ponúkol saxofonista Benny Golson stoličku za klavírom na svojom prvom albume s Art Farmerom s názvom Jazztet. Netrvalo dlho a McCoy sa dostal do kapely ďalšieho hudobníka, ktorého spoznal ako teenager vo Filadelfii. Bol to saxofonista, ktorý Tynerovi podľa jeho vlastných slov "sľúbil, že s ním budem hrať. V tom čase (koniec 50. rokov, pozn.) sme sa veľmi zblížili a zvykli sme sedieť na verande u jeho mamy a rozprávať sa o hudbe. Povedal, že keď odíde od Milesa (Davisa), chce aby som s ním hral v kapele. Ten odchod mu trval poriadne dlho, lebo vždy keď sa pokúsil tú tému nadhodiť, Miles ho presvedčil, aby ostal. Takže sa to poriadne naťahovalo. Nakoniec sa to podarilo, keď som mal 20 alebo 21 rokov. Vtedy som začal s Johnom hrať."

McCoy nemal na mysli nikoho iného ako legendárneho Johna Coltrana. V roku 1960 saxofonista založil svoju vlastnú kapelu, ktorá najbližších 5 rokov fungovala prakticky v takmer nemennom obsadení pod názvom John Coltrane Quartet. Spolu s bubeníkom Elvinom Jonesom a basistom Jimmy Garrisonom nahrali množstvo prelomových albumov - My Favorite Things (1961), Live! at the Village Vanguard (1961), Ballads (1963), Live at Birdland (1963), Crescent (1964), A Love Supreme (1964), The John Coltrane Quartet Plays (1965) a ďalšie.

Počas tohto obdobia si Tyner vytvoril štýl, ktorý bol pevne založený na kvartovej harmónii a pentatonických postupoch, známych z japonskej, čínskej, indickej aj európskej vážnej hudby. Prostredníctvom neho dokázal dopĺňať nespútané improvizácie John Coltrana a vytvárať energiu, ktorá v spolupráci s ostatnými členmi kvarteta vytvorila skutočne výbušnú atmosféru. Po roku 1965 prišlo ťažké rozhodnutie a po dlhom premýšľaní sa McCoy rozhodol kvartet leadera Johna Coltrana spolu s ostatnými spoluhráčmi opustiť. Coltranova hudba sa v tom čase stávala oveľa voľnejšou a atonálnou a ako sám McCoy spomína: "Už som nemal pocit, že dokážem do tej hudby niečo priniesť ... všetko, čo som počul, bola len hŕba zvuku. Ten štýl hudby som nedokázal precítiť a keď niečo necítim, nehrám."

Po odchode z John Coltrane Quartet pokračoval Tyner na sólovej dráhe a nahral pre spoločnosť Blue Note niekoľko významných albumov - The Real McCoy (1967), Tender Moments (1967), Time for Tyner (1968), Expansions (1968) a Extensions (1970). V 70. rokoch začal experimentovať s novými nástrojmi, čembalom a čelestou a v 80. rokoch začal aktívne hrávať vo svojom novom triu s basistom Avery Sharpe a bubeníkom Louis Hayesom a neskôr Aaronom Scottom, pričom ďalej pokračoval v nahrávaní a koncertnej činnosti.

McCoy Tyner je jedným zo stále žijúcich jazzových velikánov, ktorí napriek svojmu vysokému veku (v súčasnosti 77 rokov) stále vystupujú na koncertných pódiách po celom svete a ďalej šíria hudbu, ktorej zasvätili svoj život. Jeho štýl ovplyvňoval generácie klaviristov od konca 60. rokov a ovplyvňuje ich doteraz - každý, kto má ambíciu hrať na klavíri moderný jazz, nemôže Tynera obísť - iba sa od neho učiť a v tichosti ho obdivovať.

Zdroj: wikipedia.org, jerryjazzmusician.com

Autor: Martin Uherek

Foto: wikimedia.org