Pri príležitosti 80. výročia od založenia vydavateľstva a nahrávacej spoločnosti Blue Note Records vytvoril magazín New York Times zoznam najvýznamnejších albumov, prostredníctvom ktorých "modrá nota" prispela ku vývoju jazzu. Jedná sa o nahrávky, ktoré pokrývajú množstvo štýlov od tradičného swingového stride piana až po free jazz a modernú tvorbu. Tu je 15 najdôležitejších jazzových albumov spoločnosti Blue Note Records podľa magazínu New York Times. Koľko z nich poznáte?
1. Port of Harlem Jazzmen, ‘Mighty Blues’ (1939)
Potom, ako Albert Lion, zakladateľ spoločnosti Blue Note, počul v roku 1938 na legendárnom koncerte "From Spirituals to Swing" slávnych stride pianistov Meade (Lux) Lewisa a Alberta Ammonsa, oslovil týchto hudobníkov so svojou ideou a o pár týždňov sa dvojica ocitla v newyorskom štúdiu, aby nahrali jednu z prvých nahrávok pre spoločnosť Blue Note. Na jar 1939 opäť Lion pozval Ammonsa do štúdia, tentokrát s celou kapelou, aby zaznamenal niekoľko skladieb ním popularizovaného štýlu boogie-woogie. Táto narýchlo vytvorená kapela dostala názov Port of Harlem Jazzmen a stala sa prvým zoskupením, ktorého hudbu spoločnosť Blue Note vydala.
2. Bud Powell, ‘The Amazing Bud Powell’ (1952)
Potom, ako sa v 40. rokoch stal bebop novým populárnym štýlom jazzu, oslovili Lion a jeho kolega Francis Wolff významného klaviristu a jedného z vynálezcov tohto štýlu, Buda Powella. V kvintete s mladým, len 18-ročným tenor saxofonistom Sonnym Rollinsom, trubkárom Fatsom Navarrom, basistom Tommym Potterom a bubeníkom Royom Haynesom nahrali v roku 1949 album, ktorý dostal názov The Amazing Bud Powell a vydavateľstvo ho vydalo o tri roky neskôr na dlhohrajúcej platni.
3. ‘Milt Jackson and the Thelonious Monk Quintet’ (1956)
Thelonious Monk bol Powellovým mentorom, jedným z jeho najbližších priateľov a podobne zmýšľajúcich kolegov. Monkov štýl hry a kompozície dlho odrádzal kritikov od pozitívnych recenzií, no Lion a Wolff boli jednými z tých, ktorí si jasne uvedomovali Monkovu genialitu a výnimočnosť. Už v roku 1947 mu poskytli priestor na nahratie prvých albumov pod svojim menom, tie existujú pod titulom Genius of Modern Music. Krátko nato sa Monk opäť vybral do štúdia, aby pre Blue Note nahral album so svojim kvartetom a s vibrafonistom Miltom Jacksonom. Takmer všetky skladby na tomto albume sú Monkove kompozície (medzi nimi napríklad Evidence), na pôvodných vydaniach však bol album prisudzovaný Jacksonovi. Až o niečo neskôr, keď začalo vydavateľstvo vydávať klasické 30 cm vinyly, objavila sa medzi nimi v roku 1956 aj reedícia spomínanej nahrávky, tentokrát pod spoločným titulom Milt Jackson and the Thelonious Monk Quintet. Táto platňa sa stala prvou z edície, ktoré obsahovali grafiku Reida Milesa - jeho typický design sa v nasledujúcich rokoch stal symbolom Blue Note a do určitej miery aj celého jazzového nahrávacieho priemyslu.
4. John Coltrane, ‘Blue Train’ (1958)
Jediná nahrávka saxofonistu Johna Coltranea pre Blue Note sa zároveň radí medzi jeden z jeho najlepších albumov. V dobe, keď dostal Coltrane od vydavateľstva ponuku nahrať album, ktorý neskôr dostal titul Blue Train, bolo veľmi neobvyklé, aby dostal umelec zaplatený honorár aj za skúšky pred nahrávaním - no spoločnosť Blue Note sa pre tento krok rozhodla a výsledkom boli vynikajúco zahraté zložité Coltranove skladby ako “Lazy Bird” a “Moment’s Notice”. A samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na geniálny titulný track "Blue Train".
5. Art Blakey and the Jazz Messengers, ‘Moanin’’ (1959)
Najcharakteristickejšia nahrávka hardbopovej éry Moanin' pochádza z dielne Art Blakeyho Jazz Messengers. Titulný track napísal klavirista Bobby Timmons a hoci má dĺžku až 9 minút (čo v 50. rokoch bolo pomerne neobvyklé), stal sa tak populárnym, že ho nespočetné množstvo krát nahrali ďalší jazzoví hudobníci a dokonca bola skladba aj otextovaná spevákom Jonom Hendricksom a naspievaná vo vokálnom triu Lambert, Hendricks, and Ross.
6. Wayne Shorter, ‘Juju’ (1965)
Veterán Blakeyho Jazz Messengers Wayne Shorter sa v priebehu 60. rokov stal tenor saxofonistom par excellence - pôsobil v druhom kvintete Milesa Davisa a netrvalo dlho a začal nahrávať albumy aj ako leader. Jedným z takýchto počinov bol titul Juju, na ktorý si od svojho mentora Johna Coltrana požičal jeho rytmickú sekciu - McCoy Tynera na klavíri, Reggieho Workmana na kontrabase a Elvina Jonesa na bicích. Výsledkom bolo 6 vynikajúco zahratých skladieb, ktoré sa radia medzi jedny zo Shorterových najlepších.
7. Herbie Hancock, ‘Maiden Voyage’ (1965)
Tento album predstavuje akýsi vrchol modálneho jazzu - hudby, ktorá má naoko všetky komponenty hardbopu, no jej harmónia je zjednodušená, ukľudnená, čím vytvára dojem neurčitosti a paradoxne aj napätia. Herbie Hancock tu hrá zopár zo svojich najinvenčnejších sól, v ktorých preskúma prakticky každý možný uhol prítomných akordov.
8. Cecil Taylor, ‘Unit Structures’ (1966)
V polovici 60. rokov sa spoločnosť Blue Note rozhodla do svojich katalógov pridať aj free jazz, ktorého revolúcia práve zmietala jazzovým svetom. Nahrávka velikána avantgardného klavíra, Cecila Taylora, predstavuje spojenie na prvý pohľad protichodných textúr a rytmov, ktoré vo svojich improvizáciách Taylor neustále spája a rozbíja, aby v ďalšom momente začal celý proces odznovu.
9. Bobbi Humphrey, ‘Blacks and Blues’ (1973)
Frautistka a speváčka, ktorá vo svojich groovoch spojila mäkkosť a silný rytmus - Bobbi Humphrey sa stala jednou z najpopulárnejších predstaviteliek štýlu fusion na zozname albumov Blue Note. Jej najúspešnejší album bol Blacks and Blues, ktorý celý skomponoval a vyprodukoval Larry Mizell. Ten sa spolu so svojim bratom Alphonsom v 70. rokoch stali typickými charaktermi spoločnosti, pre ktorú vyprodukovali viacero crossoverových albumov Bobbi Humphrey, ako aj trubkára Donalda Byrda.
10. Bobby McFerrin, ‘Spontaneous Inventions’ (1986)
V roku 1986 sa jeden z najväčších virtuózov a cappella spevu v celej americkej histórii Bobby McFerrin nachádzal na ceste medzi svojim prelomovým sólovým albumom The Voice a nastávajúcim komerčným úspechom albumu Simple Pleasures, na ktorom sa objavil jeho najväčší hit Don’t Worry Be Happy. No zároveň v tomto období vznikol live album Spontaneus Inventions, ktorý je čistou improvizáciou, zaznamenanou na jednom z jeho koncertov - viaceré skladby obsahujú iba sólový hlas McFerrina, no na iných hosťujú jazzoví hudobníci, napríklad Wayne Shorter. Skutočne výnimočný album!
11. Geri Allen, ‘Maroons’ (1992)
Klaviristka Geri Allen si počas svojej kariéry vytvorila hlboko osobný štýl, ktorý v plnej kráse prezentuje na druhom štyroch albumov, ktorý nahrala pre spoločnosť Blue Note - Maroons. Na albume ju sprevádzajú dvaja basisti a dvaja bubeníci, pričom jej modálny koncept je obohatený o groovový feeling a avantgardnú nápaditosť.
12. James Hurt, ‘Dark Grooves, Mystical Rhythms’ (1999)
James Hurt bol v období 90. rokov jedným z mladých talentov, ktoré sa objavili na americkej jazzovej scéne. Jeho album Dark Grooves, Mystical Rhythms sa žiaľ na verejnosti objavil tesne predtým, ako praskla bublina okolo zdieľacej platformy Napster - ako dôsledok spoločnosť Blue Note tento titul stiahla krátko po jeho vydaní. A dnes, hoci je Hurtov album stále pomerne neznámy, ho magazín New York Times označil za mimoriadne významný a vníma ho ako prepojenie medzi starou jazzovou históriou, globalizačným avantgardným funkom a náznakom fúzií s hiphopom, ktoré ešte v tej dobe jazz len čakali. Zároveň nám tento album pripomína, že spoločnosť Blue Note vždy hľadala na jazzovej scéne nové, prelomové počiny - neostala iba pri typických hviezdach.
13. Norah Jones, ‘Come Away With Me’ (2002)
Debutový album speváčky Norah Jones sa stal okamžitou senzáciou a výrazne ovplyvnil komerčné a kreatívne smerovanie spoločnosti Blue Note v novom tisícročí. Hoci sa nejedná o striktne jazzový album, tento titul bol veľmi úspešný a dokázal predať okolo 30 miliónov kópií, teda najviac v dovtedajšej histórii spoločnosti Blue Note.
14. Jason Moran, ‘Ten’ (2010)
Hudobník, ktorý dokázal ustáť pokles hudobného priemyslu v posledných rokoch - to je klavirista Jason Moran, ktorý so svojim triom "The Bandwagon" ostáva jednou zo stabilných, spoľahlivých a prvotriednych jazzových kapiel súčasnosti. Jeho album Ten predstavuje desiate výročie existencie tria a v ankete magazínu Downbeat bol vyhlásený za najlepší jazzový album roku 2010.
15. Ambrose Akinmusire, ‘Origami Harvest’ (2018)
Za jedným z najaktuálnejších albumov spoločnosti Blue Note stojí trubkár Ambrose Akinmusire, ktorý rozčeril jazzové vody už svojim debutom pre Blue Note s názvom When the Heart Emerges Glistening v roku 2011. Jeho najnovší titul má názov Origami Harvest a skladá sa z rozmanitých prvkov - naaranžovaného sláčikového kvarteta, post hip-hopových inštrumentálnych skladieb a dokonca aj prítomnosti rappera menom Kool A.D.
Toto je podľa magazínu New York Times 15 najvýznamnejších albumov, ktoré tvoria jazzové posolstvo spoločnosti Blue Note. Medzi stovkami až tisícmi albumov, ktoré vydavateľstvo počas svojej 80-ročnej existencie vyprodukovalo, sa samozrejme nachádza nespočetné množstvo klenotov a je na každom zvlášť, aby si vybral "svojich Top 15", pokiaľ je niečo také vôbec možné. Hlavne, keď sa v ich katalógoch nachádzajú tie najväčšie mená minulého aj súčasného jazzu.
Zdroj: nytimes.com
Autor: Martin Uherek
Foto: Blue Note
