Jazzman týždňa: Cecil Taylor
Spočiatku mal veľmi blízko ku tradíciám afro-americkej černošskej hudby, stal sa ale priekopníkom free jazzu. Jeho hudba sa vyznačuje extrémnym fyzickým prístupom, improvizovanými hudobnými plochami často zahŕňajúcimi tónové zhluky a zložité polyrytmy. Americký skladateľ a klavirista Cecil Taylor.
Narodil sa 25.marca 1929 v newyorskom Long Islande. Ku klavíru sa dostal keď mal šesť rokov. Prvé štúdiá absolvoval na New York College of Music a New England Conservatory, kde sa okrem klavíra sústredil predovšetkým na kompozíciu a aranžovanie. Počas tohto obdobia si tiež obľúbil európsku vážnu hudbu, Béla Bartóka a Karlheinz Stockhausena. Z jazzových velikánov ho mimoriadne ovplyvnili klaviristi ako Thelonious Monk, Duke Ellington a Dave Brubeck. Prvý angažmán ako sideman mal v zoskupeniach Johnny Hodgesa a Hot Lips Pagea. Odvtedy sa však začal sústrediť na vedenie svojich projektov. V polovici 50-tych rokov založil kvartet so saxofonistom Steve Lacym, kontrabasistom Buell Neidlingerom a bubeníkom Dennis Charlesom. Svoj debutový album Jazz Advance vydal v roku už v 1956 cez Blue Note. Na albume sa okrem niekoľkých štandardov objavili aj Taylorové kompozície. S týmto kvartetom sa objavili v roku 1957 na Newport Jazz Festivale.
Začiatkom 60-tych rokov presedlal k vydavateľstvu Candid, cez ktoré vydal štyri albumy, v roku 1960 Air a The World of Cecil Taylor, o rok nato albumy Cell Walk for Celeste a New York City R&B. Krátko nato sa ku kvartetu pridal alt saxofonista Jimmy Lyons a miesto bubeníka začal zastávať Sunny Murray. V nasledujúcom desaťročí bol opäť veľmi plodný a pod jeho menom vyšlo niekoľko zaujímavých nahrávok, Cecil Taylor Solo (1973), live album Silent Tongues z Montreux Jazz Festivalu (1974) a napríklad Air Above Mountains (1976). Spolu s kontrabasistom William Parkerom a bubeníkom Tony Oxleym založil Cecil Taylor The Feel Trio, kde naplno začal uplatňovať svoje free jazzové hudobné cítenie. Až v roku 1991 vyšiel prvý album tohto tria s názvom Looking The Feel Trio. Niekoľko rokov pôsobil aj v Európe. Jeho umelecká cesta v Berlíne v roku 1988 bola spoločnosťou FMP zdokumentovaná a počas tohto obdobia odohral niekoľko veľmi zaujímavých koncertov v duu alebo v triu s hudobníkmi ako Derek Baily, Evans Parker, Han Bennink, Tristan Honsinger a ďalší. V novom miléniu začal viesť svoje ďalšie projekty, Cecil Taylor Ensemble a Cecil Taylor Big Band. Ako klavirista sa v štúdiu a koncertne ocitol pri vyše 80-tke albumov s množstvom významných hudobníkov. V roku 2008 vydal zatiaľ svoj posledný album The Dance Project cez nemecké vydavateľstvo Free Music Production. Počas svojej vyše šesť desaťročí trvajúcej hudobnej kariéry sa jeho meno spájalo so sférou avantgardy, free jazzu a progresívnych smeroch moderného jazzu. S obľubou sa snažil nachádzať nové zvukové možnosti klavíra využívajúc aj perkusívne možnosti klavíra. Tie prepájal aj s mimohudobnými prvkami a v neposlednom rade aj jazzovou poetikou.
Foto: www.nytimes.com
Autor: Patrik Gömöri
Zdroj: www.allmusic.com
