Jazzman týždňa: Art Blakey
Bubeník, ktorý svojou energiou dokázal strhnúť davy a hlasitosťou prehlušil každého, kto nebol pripravený na intenzitu jeho hry. Hoci mal byť pôvodne klaviristom, stal sa jednou z osobností, ktorá participovala na zrode bebopových bicích. Neskôr založil jednu z najslávnejších hardbopových kapiel, ktorá fungovala niekoľko desaťročí a vychovala generácie mladých levov, medzi nimi aj bratov Marsalisovcov. To bol bubeník Art Blakey, známy aj pod svojim moslimským menom Abdullah Ibn Buhaina.
Arthur "Art" Blakey sa narodil 11. októbra 1919 v Pittsburghu v štáte Pensylvánia. Prvý kontakt s hudbou získal Blakey prostredníctvom kostola, ako adoptovaný syn pobožnej rodiny adventistov siedmeho dňa. V mladom veku sa Art naučil hrať na klavíri a zrejme by sa bol stal jazzovým klaviristom, no osud rozhodol inak. Majiteľ pitsburgského podniku Democratic Club, kde Blakey pravidelne hrával, jedného dňa rozhodol, že keďže jeho klub nemá bubeníka, Art vstane od klavíra a presunie sa za sadu bicích. Hoci najprv to Blakeyho pobúrilo, keďže možnosti boli len hrať na bicie alebo prísť o kšeft, rozhodol sa majiteľovi vyhovieť a týmto momentom začala jeho takmer 60 ročná kariéra úspešného jazzového bubeníka svetového formátu.
Ako mladý bubeník sa Art dostal pod ochranné krídla legendárneho bubeníka a kapelníka Chicka Webba, ktorému v podstate slúžil ako poskok. V roku 1937 sa Art vrátil do Pittsburghu, kde založil svoju prvú vlastnú kapelu, s klaviristkou Pianist Mary Lou Williams, pod ktorej menom kapela pôsobila. Vďaka týmto skúsenostiam sa postupne Blakey vypracoval na bubeníka, ktorého meno sa dostalo až do newyorských kruhov a v roku 1939 ho oslovil kapelník Fletcher Henderson, aby sa spolu s jeho orchestrom vydal na trojročné turné po Spojených štátoch. Art súhlasil a najbližších pár rokov strávil kombináciou života na cestách, s kapelou Mary Lou Williams a v Bostone, kde mal pomerne pravidelné hranie v klube Tic Toc.
V roku 1944 sa Blakey dostal do kapely Billyho Eckstina, ktorá výrazne zmenila budúcnosť jazzu. Eckstine bol spevák, ktorý okolo seba združil mladých odvážnych hudobníkov, ktorí hrali novým štýlom (ten neskôr dostal názov bebop) a Art bol jedným z nich, medzi jeho spoluhráčov tu patrili altsaxofonista Charlie Parker, trubkár Dizzy Gillespie a speváčka Sarah Vaughan. Koncom 40. rokov sa Blakey rozhodol konvertovať na islam a prijal nové moslimské meno Abdullah Ibn Buhaina. Zhruba v tomto čase založil kapelu, ktorá prvýkrát niesla názov Jazz Messengers, hoci v tomto prípade to bol 17-členný big band. Až rok 1954 priniesol náznak skutočných Jazz Messengers, ktorí neskôr získali úspech v jazzovom svete. Po krátkej koncertnej šnúre s klarinetistom Buddym DeFrancom sa Blakey stretol s klaviristom Horaceom Silverom, altsaxofonistom Lou Donaldsonom, trubkárom Cliffordom Brownom a kontrabasistom Curlym Russellom a spolu nahrali live album pre vydavateľstvo Blue Note Records.
Táto nahrávka predstavovala začiatok zhruba 35-ročnej éry kapely Jazz Messengers, ktorú spočiatku Art viedol ako spoločný kvintet s Horaceom Silverom, no po jeho odchode sa z kapely stal Art Blakey and the Jazz Messengers. Toto zoskupenie pod Blakeyho vedením bolo charakteristické neustále sa obmieňajúcim obsadením, Art sa rád obklopoval tzv. mladými levmi, teda začínajúcimi hudobníkmi, ktorých hra bola častokrát nespútaná, živelná a veľmi pestrá. Koncom 50. rokov sa stal členom a hlavným aranžérom kapely tenorsaxofonista Benny Golson, a v spolupráci s trubkárom Lee Morganom a klaviristom Bobbym Timmonsom v tomto období vzniklo viacero skladieb (Along Came Betty, I Remember Clifford, Moanin', Blues March), ktoré sa stali na nasledovné desaťročia charakteristickou súčasťou Blakeyho koncertov. Z tohto obdobia existuje kultový album s názvom Moanin' (1959).
Počas existencie Jazz Messengers sa v kapele vystriedali saxofonisti Hank Mobley, Jackie McLean, spomínaný Benny Golson, Wayne Shorter a neskôr napríklad aj Branford Marsalis. V roku 1961 sa z kvintetu stal sextet pridaním trombónistu Curtisa Fullera a Messengers začali aktívne nahrávať pre Blue Note Records, napríklad albumy The Big Beat (1960), The Freedom Rider (1962), Buhaina's Delight (1963) a mnohé ďalšie. Zároveň sa Jazz Messengers pravidelne vydávali na koncertné turné, po celej Amerike, Európe a dokonca aj v severnej Afrike a Japonsku.
Ďalšími významnými členmi Art Blakey and the Jazz Messengers sa počas nasledovných desaťročí stali Cedar Walton, Chuck Mangione, Keith Jarrett, Reggie Workman, Lucky Thompson, John Hicks, Valery Ponomarev, Billy Pierce, Bobby Watson, James Williams, Wynton Marsalis, Wallace Rooney, Terence Blanchard, Mulgrew Miller, Donald Brown, Peter Washington a Lonnie Plaxico. Ako v jednom z rozhovorov Blakey povedal, keď jeho spoluhráči zostarnú, pustí ich z kapely do sveta a zoberie si nových, mladých hudobníkov. Práve vďaka tejto stratégii ostala kapela počas 35 rokov svojej existencie neustále aktuálnou, jej hudba bola vždy svieža a sledovala trendy danej doby prostredníctvom nových improvizácií mladých jazzových levov.
Art Blakey zostal verný svojej kapele až do svojej smrti vo veku 71 rokov, keď v roku 1990 opustil tento svet po takmer šiestich dekádach aktívneho hrania. Z človeka, ktorý mal pôvodne byť klaviristom, sa stal jeden z najvýznamnejších bubeníkov svetového jazzu a za odštartovanie svojej kariéry sú mu doteraz vďačné desiatky hudobníkov, ktorí mali tú česť ako mladí hrať v jeho legendárnej kapele.
Zdroj: artblakey.com
Autor: Martin Uherek
Foto: artblakey.com
