Jazzman týždňa: Freddie Hubbard

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej jazzovej trúbky, osobnosť úzko spätá s hardbopom, free jazzom, modálnym jazzom a viacerými kľúčovými nahrávkami 60. a 70. rokov. Jeho štýl hry položil základy modernej trubkárskej koncepcie, z ktorej dodnes čerpajú hráči na celom svete. Freddie Hubbard medzi svojich blízkych spolupracovníkov počas svojej kariéry radil Wayne Shortera, Sonnyho Rollinsa, Ornetta Colemana, Arta Blakeyho, Johna Coltrana a mnohých ďalších.

Frederick Dewayne Hubbard sa narodil 7. apríla 1938 v Indianapolise v štáte Indiana. Na dychové nástroje začal hrať v stredoškolskej kapele, najpr na melofón a následne na trúbku. Ako tínedžer sa veľmi rýchlo hráčsky zdokonalil a začal hrávať s bratmi Monkom a Wesom Montgomerym, kontrabasistom Larrym Ridleym a saxofonistom Jamesom Spauldingom. V roku 1958, vo veku 20 rokov, sa presťahoval do New Yorku a už čoskoro spolupracoval s americkou elitou v oblasti najrôznejších odnoží jazzu - s Philly Joe Jonesom, Sonnym Rollinsom, Slide Hamptonom, Ericom Dolphym, J. J. Johnsonom a Quincym Jonesom.

Čoskoro nastal obrovský prelom v kariére Freddieho Hubbarda. Zatiaľ čo v doterajšom desaťročí sa pripravoval a zdokonaľoval, obdobie 60. rokov pre neho predstavovalo mimoriadne plodné obdobie. V roku 1960 vydal Hubbard svoj prvý album ako leader, s názvom Open Sesame, čím začala jeho dlhoročná spolupráca s vydavateľstvom Blue Note Records. Na albume sa objavil saxofonista Tina Brooks, klavirista McCoy Tyner, kontrabasista Sam Jones a bubeník Clifford Jarvis. Hubbardova inklinácia ku modernejším žánrom, konkrétne free jazzu, sa prejavila v jeho účinkovaní na ikonickom albume Ornetta Colemana s názvom Free Jazz (1960). V zápätí sa Freddieho hra dostala do uší tenorsaxofonistu Johna Coltrana, ktorý ho pozval nahrávať na svoj album s názvom Olé (1961). V tom istom roku nahral Hubbard svoj ďalší album Ready For Freddie (1961), ktorý predstavoval prvý moment spolupráce so saxofonistom Wayneom Shorterom. Koncom roka sa Hubbard stal novým trubkárom v Art Blakeyho Jazz Messengers, kde nahradil Lee Morgana.

Počas 60. rokov nahral Hubbard pre vydavateľstvo Blue Note Records veľké množstvo albumov. Ako leader sa podpísal na ôsmich tituloch a ako sideman hral na viac ako dvadsiatich albumoch. Práve v tomto čase vyhral ako trubkár prestížnu cenu jazzového magazínu DownBeat ako "nová hviezda" trúbky. Medzi najvýznamnejšie nahrávky tejto doby, na ktorých Freddie Hubbard participoval, patria The Blues and the Abstract Truth (1961) Olivera Nelsona, Out to Lunch! (1964) Erica Dolphyho, Maiden Voyage (1965) Herbieho Hancocka a Speak No Evil (1966) Wayna Shortera.

Vrchol kariéry a najväčšiu popularitu zažil Hubbard v 70. rokoch, kedy sa zúčastnil nahrávania série albumov pre Creeda Taylora a jeho vydavateľstvo CTI Records. Jeho albumy Red Clay, First Light, Straight Life a Sky Dive boli mimoriadne dobre prijaté, album First Light vyhral v roku 1972 ocenenie Grammy. V roku 1977 sa Hubbard spojil s Herbiem Hancockom, Tonym Williamsom, Ronom Carterom a Wayneom Shorterom, teda členmi bývalého kvinteta Milesa Davisa. V tejto zostave vznikli albumy V.S.O.P. (1977), V.S.O.P. The Quintet (1977), V.S.O.P. Tempest in the Colosseum (1977) a V.S.O.P. Live Under the Sky (1979).

V osemdesiatych rokoch pokračoval Hubbard vo svojej kariére s vlastnou kapelou a koncertoval v Spojených štátoch aj Európe. Častokrát vystupoval s Joeom Hendersonom a v tejto dobe nahrával tiež s Woodym Shawom, Bennym Golsonom a dokonca vystúpil aj v piesni Eltona Johna "Mona Lisas and Mad Hatters". V roku 1992 prišla tragédia Freddieho života, zranil si vrchnú peru a následne na tom mieste dostal infekciu, čo mu na dlhšiu dobu zabránilo hrať. Od tohto momentu sa už Hubbard nikdy nevrátil do výšin, ktorých bol v minulých desaťročiach schopný, no až do svojej smrti v roku 2008 (a aj po nej) ostal považovaný za jedného z najvýznamnejších a najlepších trubkárov všetkých dôb. Jeho účinkovanie na prelomových albumoch najmä 60. a 70. rokov predstavuje "bibliu" pre všetkých, ktorých zaujíma moderná jazzová trúbka.

Zdroj: wikipedia.org

Autor: Martin Uherek