Výber z Hevhetie z konca roka 2017

Hevhetia vydala medzi poslednými titulmi roku 2017 aj dve obzvlášť kvalitné nahrávky, ktoré si zaslúžia pozornosť širokej poslucháčskej obce. Poľská formácia okolo speváka a klaviristu Przemeka Kleczkowského a  projekt frankofónneho bubeníka Sébastiena Necca s názvom Grounded a albumom Morning Light.   

-------------------------

Przemek Kleczkowski – Time

Interpreti: Przemek Kleczkowski – spev, gitara, klavír / Szymon Mika – gitara, ronroco / Wojciech Szwugier – kontrabas / Patryk Dobos – bicie nájstroje / Franciszek Raczkowski – klavír / Grzegorz Dowgiałło – hammond organ, perkusie / Kasia Gacek-Duda – flauta, husle               

Rad vydarených a lyricky ladených albumov od našich severných susedov, ktoré našli svoje miesto v portfóliu košického vydavateľstva, dopĺňa Kleczkowského Time o rafinované hry so zvukom v pozitívnou energiou nabitých skladbách. Toto silové pole jednotlivých kompozícií albumu nie je výsledkom nespútanej improvizácie v dialógu nástrojov, ale sofistikovanej inštrumentácie, ktorá v priam dialogickej réžii necháva rozvíjať potenciál najmä Hammond organu a akustického klavíru ako aj huslí, či archaizujúco znejúcej flauty s gitarou Szymona Miku. Mika, ktorého výborný album Unseen vyšiel rovnako v Hevhetii, je nie len skvelým sólistom, ale ako počuť aj na tejto nahrávke, aj znamenitým sidemanom. Za voľnými veršami poľských a anglických textov sa skrýva irónia, ale aj absurdnosť spoločenských fenoménov dneška, ku ktorým vo svojej podstate patrí aj vnímanie času. Na význame získava táto paralela vtedy ak sa zamyslíme nad funkciou času v tejto automatizovanej dobe plnej stresu zo zameškaných termínov. Kým v jednotlivých autorských kompozíciách Przemeka Kleczkowského je dôraz kladený na citlivý a kultivovaný prednes v komornom duchu a album plynie tak ako by mal plynúť správne trávený čas, teda pokojne, jedna skladba sa z daného radu vyníma. Ide o cover verziu Riders on the Storm. Osobne nie som fanúšikom prerobených piesní, hlavne ak sa už v originály jedná o skvelé diela. Pustiť sa do legendárnej odrhovačky Doors´ov z roku 1971 preto považujem za krok viac než odvážny. O to viac som prekvapený z toho ako výborne sa partička muzikantov tohto projektu zhostila výzvy a čo sa im podarilo. Najprv treba zdôrazniť výbornú prácu s pôvodným materiálom, rešpekt k hudobnému obrazu doby 70tych rokov a precíznu analýzu štruktúry skladby, ktoré umožnili jednak vytiahnuť z tejto legendárnej piesne motívy, ktoré skvelo zapadajú do kontextu albumu a zároveň vygradovať jeho plynutie do jednoznačného vrcholu. To akým spôsobom sa inštrumentalistom podarilo na akustickom základe s prispením Mikovej gitary a Dowgiałłovho Hammondu vyčarovať progresívno- psychodelický, rockovo znejúci útvar si zaslúži absolutórium. V pasážach pripomínajúcich Lordovo besnenie na Child in Time by hádam ani Ray Manzarek nezostal nezasiahnutý tým skvelým vyvrcholením CD Time od Przemeka Klecskowského. Výsledok aký sa mu podarilo na tejto prvotine dosiahnuť je plný prekvapení, ľahko počúvateľný a predovšetkým v správnom čase skvelo vygradovaný.          

01. Time

02. Chwila

03. Nie chodź hanuś

04. Ciało znika

05. Wonder

06. Ballada o tolku bananie

07. Pure love

08. Riders on the storm

09. Tabularasa

-------------------------

Grounded / Sébastien Necca – Morning Light

Interpreti: Loïs Le Van – spev / Régis Ferrante – tenor saxofón / Michel Molines – kontrabas / Sylvain Charrier – vibrafón / Sébastien Necca – bicie nástroje

Najprv zostanete zarazený zo zobrazenia vyčiernenej postavy, pripomínajúcej baníka odfoteného na čiernobiely kinofilm v uhoľnej bani s obskúrnou maľbou kryštalických foriem na jeho tele v modro šedom tónovaní. Od podobného vizuálu človek očakáva kadečo, od experimentálneho techna až po gothic metal, ale jazzový quintet s vibrafónom a senzitívnym spevom asi nie. Nahrávka ma následne prekvapila a pri jej počúvaní a snahe definovať jej charakter čo najstručnejšie som si uvedomil aj spojitosť hudby s grafickým poňatím obalu CD. Je to projekt tajomný. Bubeník Sébastien Necca spolu so spevákom Loïs Le Vanom už od prvých taktov uvádzajú poslucháča do priam scénického priestoru, do divadla s hrou ktorej dej skrýva zápletku z poctivej detektívky. Atmosféra oscilujúca medzi pochmúrnosťou a inštrumentálnou výbušnosťou v mnohých momentoch pripomína filmové soundtracky. Kapelník, ktorým je bubeník sa nestavia v daných kompozíciách do popredia ale skvelo stmeľuje ostatných členov ansáblu. Zatiaľ čo pri poslednom sólovom albume Loïs Le Vana som mával chvíľami pocity akýchsi speváckych limitov v súvislosti s danou ambíciou, tu je jeho práca s hlasom podstatne kultivovanejšia a vyzretejšia. Spôsob akým dokáže vokalista komunikovať s jednotlívymi nástrojmi, či už je to saxofón alebo vibrafón je inšpiratívna. Celkovo ide o ďalší odporúčania hodný album z vydavateľstva Hevhetia. A nám nezostáva nič iné ako sa tešiť na ďalšie hudobné počiny z východného Slovenska.         

01. Aum

02. Nine Steps Part I.

03. Nine Steps Part II.

04. Nine Steps Part III.

05. The Morning Light

06. 3 Part.I. The Victim

07. 3 Part.II. The Savior

08. 3 Part.III. The Tormentor

09. The Drunk Fish

10. My SailBoat

11. The Smile Of My Son

12. Remember