Dva brehy jazzovej rieky: Loïs Le Van a Kamil Piotrowicz v Hevhetii

O tom, že vydavateľstvo Hevhetia nie je a nikdy ani nebolo regionálne zamerané svedčí ponuka titulov a aktívna spolupráca s hudobníkmi a skladateľmi mimo hraníc SR. Nasledujúce tituly s rokom vydania 2016 sú prehliadkou rôznorodosti akustického jazzu, ktoré však spája istá „slabosť“ Hevhetie pre hudobné dianie u našich severných susedov.

--------------

Loïs Le Van: So much more

Hevhetia/ 2016/ HV 0121-2-331

Francúzky spevák Loïs Le Van je predstaviteľom nastupujúcej jazzovej generácie s pozoruhodným množstvom doteraz vydaného materiálu v spoluprácach viacerých autorských projektov, napr.: Stilte, Vocal Flight, Studio singers alebo Ego system. Jeho v poradí druhý album na labely Hevhetie (prvým bol v sextete nahratý The other side z roku 2013) je baladickým opusom v komornom obsadení bez bicích. Tento koncept necháva viac priestoru vokalistovi a zároveň umožňuje koncentrovanie sa na lyrické kvality interpretovanej poézie a jej kompozičnú integritu s hudbou. Loïs Le Vanovi nemožno uprieť skladaľské kvality, ktoré v anglických textoch demonštrujú predovšetkým fonetický potenciál tohto jazyka. Aj vo voľných veršoch cítiť zameranie sa na zvukový charakter slova, ktorý je Loïs schopný citlivo a bez rozpačitého afektu vykresliť na pozadí impresívnych hudobných plôch sprievodného tria. Tento distingvovaný prejav je dôležitou alternatívou k výrazovo dominantným, improvizačno-experimentálnym polohám jazzového spevu, ktorý ho radí k zástupcom technicky brilantného prednesu Marka Murphyho alebo Kurta Ellinga. Samozrejme ide tu o formálne analógie techniky interpretácie vychádzajúcej  z kultivovaného frázovania, kontroly farby hlasu bez exhibičnej gradácie, uprednostňujúc skôr sugestívnosť celkového obrazu pred sólovou dominanciou. A hoci Loïs Le Vanovi ešte čosi chýba k neodškriepiteľnej presvedčivosti Ellingovskej muzikality, jeho skladby nám na albume So much more sprostredkujú dôkaz o emotívnej vyzretosti nepodliehajúcej pátosu prvoplánovej letargie. Vyrovnaná a meditatívna atmosféra nahrávky prináša vo vzácnej rovnováhe inštrumentálne pasáže experimentujúce niekedy na hraniciach atonálnych postupov s takmer šanzónovými motívmi kabaretného predstavenia. Jasné a uhladené spievanie Loïs Le Vana pri tom vôbec nie je sterilné a ani hudobné aranžmány nad ktorými jeho hlas prirodzene stojí, nepôsobí unavujúco. Je síce pravda, že konzistentnosť niekedy necháva poslucháča zabudnúť na striedanie skladieb a uvádza ho skôr do akéhosi meditatívneho sledovania reprodukovanej hudobnej lyriky, akoby to bol jeden kompaktný, no pri tom v detailoch diverzný útvar. Podobne homogénne albumy, ktoré nakoniec netrpia úmorným variovaním nosnej myšlienky sú zriedkavé. Hoci hudba Loïs Le Vana zásadne nemení index jazzových unikátov v globálnom ani európskom meradle, je šarmantná práve tým, že si na nič veľkolepé nenárokuje. A čo spája tohto francúzskeho vokalistu s Poľskom a de facto aj s obľúbeným akčným rádiom vydavateľstva Hevhetia je jeho víťazstvo v súťaži jazzového spevu Voicingers organizovanú Grzegorzom Karnasom v roku 2012. (Mimochodom Karnasova nahrávka Karnas vyšla v Hevhetii dokonca na vinyle, takže o spojitosti netreba pochybovať.)  

Loïs Le Van – spev; Sylvain Rifflet – tenor saxofón, klarinet; Bruno Ruder – klavír; Chris Jennings – kontrabass

01. The circular stone

02. Redwood meadow

03. False cocoon   

04. The old father and the polaroid  

05. Alifib

06. The messenger  

07. So much more  

08. Two elder sisters

09. Spinal chords and vertebrae   

10. Fighting waves

--------------

Kamil Piotrowicz: Popular Music

Hevhetia/ 2016/ HV 0134-2-331

Kontrastnejší už výber noviniek z Hevhetie ani nemôže byť. Do tandemu k francúzskym baladám úmyselne vyberám poľské drámy. Kto sa totiž po upokojujúcich harmóniách nahrávky Loïs Le Vana, bude chcieť citovo rozbúriť, ten by mal siahnuť po Piotrowiczovom sextete. Hneď na úvod treba dodať, že názov Popular Music klame a zavádzajúce sú aj názvy skladieb, ktoré plnia skôr funkciu dadaistickej koláže náhodne vybratých slov. Hudba Kamila Piotrowicza je všetko iné než populárna, dokonca je adresovaná aj tým minoritným jazzmanom, ktorý si z času na čas potrebujú okoreniť svoje zhýčkané uši niečím disonantne dráždivým. Tu je jeho aktuálna nahrávka skvele vybalansovaná. Zo skladby na skladbu ste užasnutý rôznorodosťou postupov a kým idealistické intro nasvedčuje tomu, že pri tomto cd budete ako pri pastelovej kulise odpočívať, Song for E vám pripomenie éru avantgardnej atonálnosti ako z albumu Twet Tomasza Stańka (1975). Ak si po tejto skrumáži zvukov mainstreamový vyznávač Jazzu povie: „tak toto je už priveľa“, pomerí sa s ním free-jazzová búrka Abstract XIII hodná Pharoah Sandersa. A takto to ide ďalej až kým si takmer vyčerpaný neuvedomíte, že podobné hudobné dobrodružstvá sú práve svojou nevypočítateľnosťou a živelnosťou také príťažlivé a teda stoja za to. Kto je teda tento poľský klavirista, ktorý takto excentricky vstupuje na scénu (a dúfajme nie len) stredoeurópskeho jazzu. Kamil Piotrowicz je absolventom hudobnej akadémie v Gdansku u Prof. Leszka Kulakowskiego a v roku 2015 absolvuje štúdium na Rhythmic Music Conservatory v Kodani. V tom istom roku mu vychádza aj jeho prvý album v Hevhetii, v quintete s názvom Birth. Už na tomto CD bola citeľná jeho inklinácia k Shorterovskej expresívnej výpravnosti, čo takmer radikálne rozvinul vo svojom druhom albume Popular Music. O estetike abstraktného expresionizmu a takmer existenciálnej filozofii jeho hudby vypovedá opäť aj veľmi vydarený obal albumu. Fotografia ateliéru (autor Jakub Szpojda) podobného tým v akých realizovali svoje happeningy a performancie viedenský akcionisti je ideálnym lokalizovaním tejto hudby. V podobných ateliéroch a v oblakoch dymu z cigariet sú náročné a niekedy dráždivé formy stimulom k vzrušujúcim intelektuálnym debatám. Na záver mi preto nezostáva iné iba si úprimne zaželať aby namiesto iných banalít života viedla k vášnivým diskusiám u nás, aspoň z času na čas, takáto hudba.

Kuba Wiecek – sopran a alt saxofón; Piotr Checki – tenor saxofón; Emil Miszk – trúbka; Kamil Piotrovicz – klavír; Andrzej Swies – kontrabas; Krzysztof Szmanda – bicie, vibrafón

01. Idealism

02. Song for E

03. Abstract XIII

04. Hypodermia No. II

05. Popular Music

06. Matnia

07. Motive VII

08. Facebook (Bonus Track)

09. Forgotten Land

Text: Miroslav Haľák / halak.miro@gmail.com