Medzi posledné vydavateľské počiny Jána Sudzinu patria aj dve obzvlášť zaujímavé triá a to trio slovenského interpreta s atmosférickou nahrávkou „Vibrácií, stavov a emócií“ (Valér Miko) a trio poľskej, etablujúcej sa osobnosti jazzovej gitary (Szymon Mika).
Na audio nosičoch, ako sú CD a Vynil, je úžasnou pridanou hodnotou ich obal ktorý v ideálnom prípade vyzýva k premýšľaniu nad jeho obsahom, provokuje svojou enigmatickosťou a inšpiruje svojou estetikou. Hevhetia je vydavateľstvom, ktoré v tejto oblasti odviedlo na slovenskom trhu pioniersku prácu a tak majú milovníci jazzu, klasickej hudby a alternatívnych žánrov od roku 2002 možnosť zbierať nie len kvalitné slovenské a stredoeurópske albumy ale tešiť sa aj z ich vizuálu.
Album s éterickým názvom a monochromatickou fotkou industrializovaného prístavu sa nesie v aktuálnom trende novoromantickej estetiky (nie len) jazzových obalov. Súčasné návraty do čias zasnívaných idealistov 19 storočia evokuje titulná fotografia albumu minimalistickým a otvoreným pohľadom na krajinu (ako napr. aj u Tigrana Hamasyana: Mockroot, 2015) poznačenú človekom, ale zároveň od neho oslobodenú, prenechanú ako voľnú scénu pre let osamoteného vtáka.
Kompozične je hudba Valéra Mika a jeho tria (Valér Miko – klavír, Tomáš Belicza – basgitara, Dávid Juraj Raši – bicie) kvalitným predstaviteľom súčasnej, no zároveň už niekoľko rokov pretrvávajúcej, vlny komorných formácií experimentujúcich na ploche elektro-akustického tria. Po prvých taktoch som bol v malých rozpakoch zo zvukovej kvality nahrávky, pozorne som začal sledovať najmä na môj vkus surovo znejúcu rytmiku kontrastujúcu s mäkším podaním klavíra. V priebehu počúvania som si ale na tento zvukový zámer zvykol a podobne ako pri nahrávkach The Bad Plus sa tieto „rozpačitosti“ stanú dôležitou súčasťou hudobného konceptu. Moja manželka skonštatovala, že hoci album navonok proklamuje pocity skôr pokoja a uvoľneného plynutia myšlienok, hudba Valéra Mika má aj pochmúrne momenty, ako akési podozrivé a napätím nasiaknuté chvíle pred búrkou. Toto napätie ktoré možno vyčítať už zo samotného výrazu vibrácie v názve, nevyplýva z disonantných narušení plynúcich kompozícií, ani stupňujúcich sa improvizačných setov. Spomenuté vybrácie sú poryvmi duševného prežívania okamžiku, sú spôsobené komplexnosťou ľudských emócií, ktoré nikdy nie sú iba čierne alebo biele. V skladbách vystavaných okolo klavírnych motívov tvoriacich ucelený, takmer monotematický organizmus sú tými záchvevmi modálnej hudobnej hladiny vstupy elektrickej gitary Ľuboša Brtáňa a sláčikového tria: Ján Kružliak ml. – husle, Tomáš Čech – viola, Roman Harvan – violončelo. Témy tichého plynutia času a priam scénického opisu neuchopiteľných prírodných okamihov sú tu rozhýbané dramatickými motívmi nevyspytateľnosti osudu človeka. Akokoľvek abstraktne a nekonkrétne môžu tieto dojmy vyznievať, hudba prezentovaná albumom Vibrations, states, emotions je zhudobnením obrázku z obalu - tej neurčitej a otázky vyvolávajúcej scenérie s vtákom letiacim v ústrety neznámu, v ústrety zahmlenej vodnej krajine. Skutočne vydarená spolupráca grafiky (Juraj Koreň - grafická úprava a Peter Važan - fotografie) so skladateľom.
Valér Miko Trio: Vibrations, states, emotions
Hevhetia/2016/HV 0119-2-331
01. From sunrise till sunset
02. The Halo
03. At the full moon
04. Up, down & up again
05. On the roads
06. Towards the presence
07. Calm & peacefull
08. The rise of passion
----------------------------------
To čo vyzerá ako chyba pri zápise mena do matriky je zhodou okolností, ktorej výsledkom je, že sa v jednom vydavateľstve, v jeden rok a vo vydaniach nasledujúcich za sebou objavia slovenský klavirista Valér Miko a poľský gitarista Szymon Mika. Okrem tejto zaujímavej situácie a faktu, že sa jedná o prvé výraznejšie sólové projekty obidvoch predstaviteľov mladšej generácie jazzových hudobníkov vo svojich krajinách ich nespája žiadna rodinná ani hráčska príbuznosť. O príbuznosti hudobného charakteru ich autorských počinov však už možno diskutovať.
V zložení Szymon Mika – gitara, Max Mucha – kontrabas, Ziv Ravitz – bicie, máme dočinenia s akustickým triom prezentujúcim sa zrelým akustickým jazzom. Gitara Szymona Miku mi pripomína hru Philipa Catherina s ľahkým, elegantným a nevtieravým rukopisom. Výborne fungujúca rytmická zložka tria dynamizuje tento baladický album potrebnou dávkou zvukových experimentov a prekvapivých hudobných pasáží. O kompozičnej kvalite prvotiny Unseen svedčí jej homogénnosť, ktorá v prepracovaných a lyrických skladbách premosťuje rovnomenné a značne vygradované motívy v intre aj outre. Jan Hocek z Jazzportu prirovnáva Mikovu gitaru v poslednej skladbe Unseen (two) dokonca ku Crimsonovským etudám Roberta Frippa. Hoci sa progresivita tejto hudbe nedá uprieť, jej formou nie je maniera inštrumentálnej ekvilibristiky, skôr naopak, ide o hlboké obsahy vložené do meditatívne plynúcich balád, pulzujúceho hard bopu či latinom inšpirovaných fúzií. Do tohto premysleného konceptu sú pri tom citlivo integrované štandardy Cole Portera Everything I Love a Clifforda Browna Daahoud. S priznaným autorským rukopisom však ani tieto skladby navytŕčajú ale skôr osvetľujú skladateľskú cestu po ktorej sa Szymon rozhodol kráčať. V júnovom vydaní poľského Jazzpressu (6/2016) však môžeme na adresu tohto CD čítať aj kritiku týkajúcu sa reinterpretácie štandardu Krzysztofa Komedu z jeho kompozícii k Polanského Rosemary’s Baby (1968). Pre Poľskú hudobnú scénu sa zrejme kult okolo Komedu stal požehnaním aj prekliatím zároveň. Obohranosť jeho skladieb akoby bránila mnohým autorom vo vlastnej invencii a prekročeniu tieňa tohto skladateľa. Úsmevnou sa v danej recenzii môže zdať poznámka o symbolickom uvalení ústavného zákazu nahrávať a reinterpretovať Komedu v Poľsku do roku 2030! Pre poslucháčov orientujúcich sa v poľskom jazze totiž môže byť x-té spracovanie chronicky známych motívov rušivé. Atmosféra Unseen však zaradením Komedu určíte neutrpela a celková nálada, ktorá je príjemne hĺbavá, doslova pozýva poslucháča k šálke dobrej kávy alebo červeného vína a k diskusiám napríklad o budúcnosti klubových filmov, tých známych aj ešte nevidených. Inteligentný a kultivovaný jazz našich severných susedov sa aj v mladšej generácii evidentne môže oprieť o kvalitných hudobníkov a pre nás môže byť potešujúcim, že priestor k vlastnej realizácii nachádzajú práve v slovenskom vydavateľstve Hevhetia.
Szymon Mika Trio: Unseen
Hevhetia/2016/HV 0122-2-331
01. Unseen
02. Black sesame
03. Rosemary’s lullaby
04. Everything i love
05. Dorf
06. Where do we go
07. Daahoud
08. Bittersweet
09. Unseen (two)
Autor: Miroslav Halak
