Jazzman týždňa: Niels-Henning Ørsted Pedersen
Jeden z najvirtuóznejších kontrabasistov v jazzovej histórii, dánsky rodák, ktorý sa stal v 60. rokoch prvou voľbou všetkých hudobníkov, navštevujúcich Dánsko a okolité európske krajiny. Známy aj pod skratkou NHOP, Niels-Henning Ørsted Pedersen bol po celom svete uznávaný ako fenomenálny basista a svoje umenie už v mladom veku prezentoval po boku velikánov ako Sonny Rollins, Oscar Peterson, Dexter Gordon a mnohých ďalších.
Niels-Henning Ørsted Pedersen sa narodil 27. mája 1946 v meste Osted na najväčšom dánskom ostrove Zealand, ako syn miestneho kostolného organistu. Ako dieťa sa učil hrať na klavíri, no vo veku 13 rokov začal študovať hru na kontrabase a už o rok svoj pokrok prezentoval v dánskych kluboch so svojou prvou kapelou Jazzkvintet 60. Ako 15-ročný začal hrávať v legendárnom klube Jazzhus Montmartre, kde doprevádzal všetkých miestnych hudobníkov, aj navštevujúcich amerických jazzmanov. Keď mal Pedersen 17 rokov, dostal ponuku hrať v orchestri Counta Basieho - túto príležitosť však odmietol, najmä kvôli nízkemu veku, ktorý mu nedovoľoval vycestovať do USA a pracovať tu ako hudobník.
V najbližších rokoch sa Pedersen stal najžiadanejším kontrabasistom Škandinávie, pričom hudobníci, ktorí navštevovali Kodaň a okolie, vždy do svojich kapiel obsadzovali práve jeho. Vďaka tomu v pribehu 60. rokov hral s plejádou veľkých mien, medzi nimi saxofonisti Sonny Rollins, Dexter Gordon, Rahsaan Roland Kirk, Stan Getz, Ben Webster, Jackie McLean, klaviristi Bud Powell, Bill Evans, Count Basie, trubkári Dizzy Gillespie, Roy Eldridge, huslista Stéphane Grappelli, gitarista Joe Pass alebo speváčka Ella Fitzgerald.
Okrem návštevníkov Dánska hrával NHOP aj s americkými imigrantmi, ktorí Škandináviu prijali za svoj dlhodobý domov. Jedným z nich bol klavirista Kenny Drew, s ktorým dokopy účinkoval zhruba na 50 albumoch. Začiatkom 70. rokov dostal ako kontrabasista zrejme najlukratívnejšiu ponuku svojej kariéry, pôsobiť v triu virtuózneho kanadského klaviristu Oscara Petersona. Ponuku samozrejme prijal a spolu s ním nahral zhruba 10 významných albumov, medzi nimi Great Connection (1971), The Trio (1972) s gitaristom Joe Passom, Night Child (1979), Nigerian Marketplace (1981) a Skol (1982), kde účinkoval aj huslista Stéphane Grappelli.
Oscar Peterson spomínal na spoluprácu s Pedersenom v magazíne Jazztimes s veľkým obdivom: "Potom, ako som tento fenomenálny talent počul, uvedomil som si, že by sme sa mali stretnúť, aby som si s ním mohol zahrať. Táto vízia sa splnila začiatkom 70. rokov, pričom som ho hneď pozval do svojho tria. Dovoľte mi vysvetliť môj dojem z jeho hrania - v prvom rade mi nikdy ničím neprekážal, no zároveň mal úžasné hudobné vnímanie toho, čo som sa ja snažil zahrať a za úlohu si zobral inšpirovať ma v spontanite. Po našom prvom hraní som sa akoby vznášal v oblakoch, vďaka Nielsovej muzikalite. Mal úžasnú techniku, obdivuhodné harmonické cítenie a skalný rytmus. Na ten večer nikdy nezabudnem. Od toho momentu sme sa stali veľmi blízkymi priateľmi, nielen po hudobnej stránke, ale aj po stránke osobnej, veľmi som obdivoval jeho politické, geografické a personálne vedomosti a chápanie vecí. Taktiež bol úžasným človekom, ktorý si veľmi ľahko vedel nájsť nových priateľov - pokiaľ to on chcel."
Niels-Henning Ørsted Pedersen získal počas svojho života množstvo ocenení za svoje bravúrne hranie, v roku 1981 vyhral cenu za najlepšieho basistu magazínu DownBeat a o desať rokov neskôr získal ako prvý aktívny hudobník škandinávsku skladateľskú cenu Nordic Council Music Prize. Jazzový svet opustil v roku 2005 ako 58-ročný, príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Pedersen doteraz ostáva neprekonaným kontrabasistom vo svojej jedinečnej kombinácii virtuozity, harmonického cítenia a rytmického zadelenia - navždy bude mať svoje pevné miesto v histórii jazzu.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
Foto: Jan Persson & CJD
