Jazzman týždňa: Ella Fitzgerald

Ella Fitzgerald, tiež označovaná ako „Prvá dáma piesne“, „Kráľovná jazzu“, či jednoducho „Lady Ella“ bola americká jazzová speváčka. Vďaka čistému tónu jej hlasu, dokonalému frázovaniu a intonácii, vedela imitovať rôzne nástroje orchestra, scatovala a improvizovala a to všetko v rozsahu troch oktáv. Spolupracovala s velikánmi jazzu, ako Louis Armstrong, Frank Sinatra, Nat King Cole, Count Basie, Duke Ellington, alebo Benny Goodman. Počas kariéry dlhšej ako pol storočia sa stala najpopulárnejšou jazzovou speváčkou USA. Nahrala viac ako 200 albumov, predalo sa viac ako 40 miliónov kópií jej albumov, dostala trinásť Grammy ocenení, Národnú medailu od prezidenta Ronalda Reagana a Prezidentskú medailu slobody od Georgea H.W. Busha. 

Ella Jane Fitzgerld sa narodila 25. apríla 1917 v meste Newport News vo Virginii. Jej rodičia William a Temperance však neostali spolu a krátko po jej narodení sa rozišli. Temperance sa s dcérou Ellou presťahovala do mesta Yonkers v New Yorku k svojmu priateľovi Josephovi Da Silva, ktorý sa stal jej nevlastným otcom. V roku 1923 sa im narodila dcéra Frances. Ako dieťa Ella Fitzgerald hrávala baseball, spievala a tancovala s priateľmi a chodievala do Harlemu na predstavenia divadla Apollo. Jej detstvo však zasiahla smutná udalosť. V roku 1932 zomrela jej matka Temperance pri autonehode. Jej nevlastný otec krátko po tom zomrel na infarkt a o Ellu a jej sestru sa ďalej starala ich teta Virginia. Nastalo zrejme najťažšie obdobie jej života, kedy sa trápila depresiami, výrazne sa zhoršil jej prospech v škole, kam chodila nepravidelne. Po problémoch s políciou sa dostala do polepšovne, kde sa jej stav iba zhoršil a Ella odtiaľ nakoniec utiekla. 

Prišiel rok 1934, ktorý znamenal pre Ellu Fitzgerald zásadnú zmenu. V divadle Apollo, kam chodievala, bolo každý týždeň losovanie, v ktorom raz Ella vyhrala možnosť súťažiť počas „Noci amatérov“. Najprv chcela tancovať, ale keď si pozrela vynikajúce tanečné vystúpenie sestier Edwardsových, uvedomila si, že ich netromfne. Vystúpila na pódium a po chvíľke premýšľania poprosila kapelu, aby jej zahrali skladbu „Judy“ od Hoagyho Carmicheala. „Judy“ patrila medzi obľúbené skladby jej matky. Mladá Ella ten večer ohromila publikum a pre veľký úspech zaspievala ešte prídavok, skladbu „The Object of My Affections“ od Bosswell Sisters. V ten večer hral v kapele saxofonista Benny Carter, ktorý ju, nadšený jej prirodzeným talentom, začal zoznamovať s ľuďmi, ktorí by jej mohli pomôcť rozbehnúť kariéru. Bežne hanblivá a zdržanlivá Ella Fitzgerald bola na pódiu ako doma a začala vyhrávať všetky talentové súťaže. V roku 1935 získala možnosť vystupovať v Harlem Opera House s kapelou Tinyho Bradshawa, kde sa zoznámila s bubeníkom Chickom Webbom. Ten ju po spoločnom koncerte v Yaleskej univerzite najal. Ella začala pravidelne vystupovať s kapelou v Savoy Balroom v Harleme.

V nasledujúcom roku vyšla jej prvá nahrávka, bola to skladba „Love and Kisses“ a vydalo ju Decca label. Prvý krát začala experimentovať so scatom a spievať linku pre dychové nástroje v skladbe „(If You Can’t Sing It) You Have to Swing It“. V roku 1938 nahrala album A-Tisket, A-Tasket, ktorého titulná skladba vznikla z detskej riekanky. Keď sa predalo milión kópií a skladba sa sedemnásť týždňov udržala na vrcholoch rebríčkov, dvadsať jedenročná Ella Fitzgerald sa stala slávnou. V roku 1939 zomrel Chick Webb. Ella Fitzgerald po ňom prevzala kapelu, ktorá sa premenovala na Ella Fitzgerald and Her Famous Band. 

Krátko bola vydatá za prístavného robotníka Bennyho Kornegaya, ale keď sa dozvedela o jeho kriminálnej minulosti, rozviedla sa. V roku 1946 spievala na spoločnom turné s Dizzy Gillespiem a jeho kapelou. Vtedy sa zaľúbila do kontrabasistu Raya Browna, zobrali sa a adoptovali si chlapca, ktorého pomenovali Ray Jr. Ray Brown, ktorý vtedy spolupracoval s producentom a manažérom Normanom Granzom na, ju s ním zoznámil. Z Elly Fitzgerald a Normana Granza sa stali celoživotní kolegovia v práci a dobrí priatelia. Granz jej manažoval vystúpenia a nahrávania albumov, na niekoľkých albumoch spolupracovala s Louisom Armstrongom. Nahrala tiež covery albumov od Cole Portera, Duka Ellingtona alebo bratov Gershwinovcov. 

Ella Fitzgerald sa stala obľúbeným a častým hosťom v televíznych varieté. Vystupovala v najznámejších programcoh, ako The Frank Sinatra Show, The Nat King Cole Show, The Dean Martin Show, The Ed Sullivan Show, The Bing Crosby Show, tiež v The Dinah Shore Show, The Tonight Show a The Andy Williams Show. Plné vyťaženie a veľké množstvo vystúpení Elly aj Raya Browna si zobralo svoju daň. V roku 1952 sa Ella Fitzgerald a Ray Brown rozviedli, ostali však dobrými priateľmi. 

V päťdesiatych rokoch začala Ella Fitzgerald pravidelne vystupovať vo veľmi populárnom klube Mocambo. Vďačila tomu Marilyn Monroe, ktorá osobne zavolala majiteľovi klubu a povedala mu, aby okamžite najal Ellu Fitzgerald. Sama sľúbila, že ak ju najme, ona bude každý večer sedieť za predným stolom a tlač bude mať čo robiť. Majiteľ Ellu najal a tlač mala čo robiť. Odvtedy už Ella Fitzgerald nikdy nehrala v malom klube. Mala ešte viac koncertov ako predtým, niekedy aj dva denne v mestách od seba vzdialených kilometre ďaleko. V roku 1974 odspievala dvojtýždňové turné s Frankom Sinatrom a Countom Basiem. V 1979 bola uvedená do Siene slávy magazínu Down Beat a dostala Čestné uznanie Kennedy centra za vklad do umenia. Americký prezident Ronald Reagan udelil Elle Fitzgerald v roku 1987 Národnú medailu za umenie. Onedlho dostala aj francúzsky titul Commandeur des Arts et des Lettres a niekoľko univerzít jej udelilo čestné doktoráty.

 

Okrem umenia sa Ella Fitzgerald venovala charite zameranej pre deti, čo sa o nej často nepíše. Často poskytovala veľké sumy organizáciám, ktoré sa venovali podpore znevýhodnenej mládeže. V osobnom živote sa správala rovnako: keď umrela jej sestra Frances, postarala sa o jej rodinu. Sama mala zdravotné problémy, ktoré sa vekom zhoršovali. V roku 1986 podstúpila päťnásobný bypass srdca, dostala umelú chlopňu a kvôli cukrovke sa jej začal zhoršovať zrak. V tlači sa písalo, že už zrejme nebude viac vystupovať, ale Ella všetkých vyviedla z omylu. Hneď ako sa zotavila, začala opäť vystupovať a koncertovala až do roku 1991. Posledný koncert mala v slávnej Carnegie Hall v New Yorku. 

Keď mala sedemdesiat šesť rokov, jej zdravotný stav sa prudko zhoršil. Cukrovka jej spôsobila vážne problémy s obehovým systémom, kvôli čomu jej boli pod kolenom amputované obe nohy. Po operácii sa už nikdy úplne nezotavila. Zomrela 15. júna 1996 vo svojom dome v Beverly Hills a bola pochovaná v Inglewoode v Californii. Krátko po jej smrti začali ľudia vedľa jej hviezdy na Hollywoodskom chodníku slávy pokladať biele kvety a na divadle Hollywood Bowl sa objavila tabuľa s odkazom „Ella, budeš nám chýbať“.