Recenzia CD: Mike Parker a jeho americko-poľská teória

Mike Parker, skladateľ a kontrabasista z New Yorku sa po vydaní svojho debutu v roku 2011 presťahoval z metropoly jazzu do poľského Krakowa. S elitou miestnych mladých jazzmanov sformoval formáciu Unified Theory, ktorej na konci roka 2014 vyšiel prvý spoločný album Embrace the Wild. Spojenie newyorského a poľského jazzu je skutočne divoké, živelné a rovnako ako obal i plné farieb.

Parkerov kvintet, bez klavíru no s rozšírenou dychovou sekciou zahŕňa štvoricu mladých Poliakov - Dawid Fortuna (bicie), Bartek Prucnal (alt sax), Slawek Pezda (ten sax) a Cyprian Baszynski (trúbka). Všetkých deväť kompozícií na albume Embrace the Wild pochádza z Parkerovho pera, pričom sám autor sa neostýchal ku každej skladbe doplniť v booklete menší komentár. Unified Theory vo svojej hudbe skutočne zjednocujú, zjednocujú jazz s klasickiou hudbou, groovom a funkom, zjednocujú striktne komponované úseky s free-jazzovými polohami a zjednocujú zvukovo drsnú bizarnosť s pokľudnými náladami.

Hneď v prvej ´Kobra Kai Dance Remix´ tematicky čerpajúcej z kompozícií Barteka Prucnala kapela ukazuje svoju drsnú tvár. Kvintet láme rytmy a melódie, nad groovujúcim kontrabasom vedú Prucnal s Pezdom abstraktný saxofónový dialóg, aby sa v prvom sóle tenoru rytmika nečakane narovnala a rozbehla do rockového dupotu. Práve kontrasty medzi rytmicky i melodicky prehľadnými úsekmi a živelným free-jazzom sú ťažiskom kompozícií i v ďalších minútach. ´Hermit the Dog´ odoženie milovníkov jazzového mainstreamu silnými chromatikami, výbušnými bicími Dawida Fortunu i ďalším Pezdovým expresívnym sólom, v ´Piwo i Bona´ zase okamžite zafunguje vtipná funková basa, melodické dychy i Parkerovo skvelé sólo na kontrabas v závere. Svoju pokojnejšiu tvár Unified Theory ukazujú v ´Hopped.Up.Pop´, melodickom post-bope v strednom tempe s decentne swingovými dychmi, medzi ktorými vynikne všadeprítomný Parkerov groove, i v melancholickej ´Sendoff for Sendak´ napísanej na poctu zosnulému spisovateľovi Mauricovi Sendakovi. Práve tu kvintet znižuje otáčky na minimum, v pomalom tempe sólové hlasy tkajú hustú polyfóniu, náladovo úplne odlišnú od všetkého, čo predtým na albume znelo.

Album vrcholí trojdielnou suitou ´All Saints´, ktorú Parker označuje ako „odkaz na poľskú zbožnosť, na mrazivé sochy apoštolov a vzývanie mŕtvych, a zároveň je poctou pre troch hudobných gigantov – Ravela, Coltrana a Davisa.“ Najkratší prvý diel je ešte len pomalým introm s ravelovskými harmóniami v dychovej sekcii, v druhom dieli sa už však kapela vrhá na explozívny bop s modálnou tematikou, coltraneovskými „hadmi“ v saxofónovom parte a prvým sólovým momentom trubkára Cypriana Baszynskeho. Suita i album finišujú treťou časťou, znova tempovo i náladovo pokľudnou a kvintetom skvele vygradovanou, hoc len na dvoch akordoch.

Album Embrace the Wild tohto medzinárodného zoskupenia je silným reprezentantom súčasnej jazzovej moderny. Negeneralizujem, ale osobne si myslím, že poľskí jazzmeni vykazujú viacej porozumenia voči odkazu avantgardného jazzu, než tomu je napríklad u nás. Spojenie s tvrdým newyorkským akcentom Mike Parkera tak zafungovalo na výbornú a moderný jazz je opäť o jeden krok ďalej. Embrace the Wild sa nezahadzuje s jazzovými klišé, je nepredvídateľný, povahovo sa mení počas svojho priebehu. Od drsného burácajúceho free-jazzu kvintet prechádza k prehľadnejším aranžmánom, iným náladám a umne nakomponovanému jazzu s odkazmi na Parkerove hudobné idoly. Vďaka absencii klavíra vynikne Parkerov netradičný groove a celý zvuk kvinteta zároveň dostáva drsnejší povrch. A drsnejší povrch je to, čo súčasný jazz niekedy potrebuje.

Miro Bachura