Jazzman týždňa: Dexter Gordon
Dexter Gordon, americký saxofonista, bol pre svoju výšku necelých dvoch metrov známy aj ako „Long Tall Dexter“ (Dlhý Vysoký Dexter). Je jedným z prvých hudobníkov vôbec, ktorí začali hrať bebop na tenorovom saxofóne. Počas svojej hudobnej kariéry, ktorá trvala viac ako štyridsať rokov, pôsobil ako sólista, kapelník aj ako sideman, nahrával live aj štúdiové nahrávky. Tento týždeň ubehlo presne deväťdesiat rokov od jeho narodenia, zomrel v roku 1990.
Dexter Gordon sa narodil 27. februára 1923 v Los Angeles v Californii. Jeho otec Frank bol jedným z prvých afro-amerických lekárov v jeho rodnom meste a medzi jeho pacientov patrili aj hudobníci Duke Ellington a Lionel Hampton. Jeho matka Gwendolyn Baker, bola dcérou jedného z piatich prvých afro-američanov, ktorí dostali medailu. Dexter Gordon začal v trinástich rokoch hrať na klarinet, v pätnástich prešiel na altový saxofón a v sedemnástich začal hrať na tenorovom saxofóne, pri ktorom aj ostal. Jeho učiteľom bol Lloyd Reese a na strednej škole Jefferson High School študoval u Sama Brownea. Keď bol v poslednom ročníku na strednej škole, saxofonista Marshall Royal ho zavolal do kapely Lionela Hamptona.
Gordon sa stal členom kapely Lionela Hamptona: spoločne odišli z Los Angeles a cestovali smerom na juh. Gordon sa v tomto období naučil veľa od spoluhráčov, hlavne od tenorového saxofonistu Illinois Jacqueta a trúbkara Joe Newmana. V roku 1941 hrali šesť mesiacov v jazzovom klube Grand Terrace v Chicagu, kde boli ich vystúpenia nahrávané a vysielané v rádiu – práve tieto boli prvé nahrávky Dextera Gordona. V roku 1943, keď bol Gordon s Hamptonovou kapelou v New Yorku, stretol sa tam v jazzovom klube Minton’s Playhouse s Benom Websterom a Lesterom Youngom.
Vtedy nastal v jeho kariére obrat, ako povedal sám Gordon, začali si ho všímať. Mal stále viac príležitostí spolupracovať s rôznymi hudobníkmi. V tom istom roku hral v Los Angeles s Lee Youngom, mladším bratom Lestera Younga, s Jesse Priceom, niekoľko týždňov hral aj v orchestri Fletchet Henderson Orchestra. Hral v kvintete Nat „King“ Colea, kde nahral jedno zo svojich dlhých sól. V roku 1944 hral v Louis Armstrong’s orchestra a stal sa tiež členom Billy Eckstine band. Práve kapela Billyho Eckstina bola pre Gordona zdrojom bebopových inovácii a vyšli z nej mnohí významní bebopoví hudobníci, ktorí neskôr viedli vlastné kapely. Dexter Gordon hral novú hudbu – bebop – a tvoril a ovplyvňoval ju spoločne s hudobníkmi, s ktorými spolupracoval: Sarah Vaughan, Dizzy Gillespie, Fats Navarro, Sonny Stitt, Gene Ammons, Leo Parker, John Malachi a ďalšími.
V roku 1945 začal Dexter Gordon nahrávať pre spoločnosť Savoy Records. Z tohto obdobia pochádzajú skladby ako „Blow Mr. Dexter“, „Dexter’s Deck“, „Dexter’s Cuttin’ Out“, „Long Tall Dexter“, ktoré vtedy nahral (ale nepomenovával). V tejto dobe bol jeho štýl ovplyvnený Sonny Rollinsom, Johnom Coltraneom a ďalšími mladšími tenorovými saxofonistami. V roku 1947 nahral pre Dial Records skladby s tenorovým saxofonistom Wardellom Grayom duety, ktoré sa stali veľmi populárnymi. Nahrávka skladby „The Chase“ sa stala bestsellerom a Gordon pre Dial Records začal neskôr nahrávať ako líder aj sideman. Koncom štyridsiatych rokov začal hrávať s Charlie Parkerom, Fats Navarro, Miles Davisom, Maxom Roachom a ďalšími v New Yorku v kluboch na preslávenej 52. ulici. Z tohto obdobia pochádza aj známa fotka Dextera Gordona z roku 1948, ktorá ho zachytáva v klube Royal Roost. Táto fotka bola neskôr tlačená na obaly albumov, tričká, plagáty, či reklamy (viď fotka článku). V roku 1960 oslovili Dextera Gordona Blue Note Records. Gordon tam nasledujúcich päť rokov strávil veľmi úspešne – nahrával jeden album za druhým a všetky s úspechom. Pre Blue Note Records nahrával s hudobníkmi Bud Powellom, Bobby Hutchersonom, Freddie Hubbardom, Kenny Drewom, Horace Parlanom, Barry Harrisom, Billy Higginsom.
Začiatkom šesťdesiatych rokov rozšíril Gordon pole svojho pôsobiska aj na starý kontinent. V roku 1962 odohral koncert v Londýne v klube Ronnie Scott's Club, a potom začal cestovať po Európe a nahrávať pre rôzne európske vydavateľstvá. Nakoniec sa na niekoľko rokov usadil v Kodani, kde dlhé obdobie pôsobil v kodanskom jazzovom klube Jazzhus Montmartre. Keď sa v roku 1976 vrátil do Spojených štátov, privítali ho s veľkou slávou. Prvý koncert po jeho návrate sa konal v Storyville v New Yorku, kde hral s Ronnie Mathewsom, Woody Shawom, Louisom Hayesom a Staffordom Jamesom. V štátoch podpísal zmluvu s Columbia Records a prvá kapela, ktorú zostavil po období strávenom v Európe, sa skladala z kontrabasistu Rufusa Reida, klavíristu Georgea Cablesa a Eddieho Gladdena, bubeníka. V tomto zložení odohrali veľa koncertov, ktoré sú zachytené v albumoch Nights at the Keystone (1977, Mosaic) a Manhattan Symphonie (1978, CBS Sony).
V roku 1986 si dokonca zahral vo filme Round Midnight režiséra Bertranda Taverniera. Dale Turner, hlavná úloha a postava, ktorú Gordon vo filme hral, bola založená na životoch Buda Powella a Lestera Younga. Dexter Gordon bol za svoj výkon v hlavnej úlohe nominovaný na Oscara. Film získal Oscara za hudbu, ktorú režíroval Herbie Hancock. Okrem Gordona sa vo filme objavili aj iní hudobníci: Bobby Hutcherson, Billy Higgins, Cedar Walton, Freddie Hubbard, Tony Williams, Pierre Michelot, John McLaughlin a Wayne Shorter.
Posledný veľký koncert Dextera Gordona preňho napísal skladateľ David Baker. Gordon ho hral spoločne s New Yorkským filharmonickým orchestrom a s dirigentom James de Priestom. Dexter Gordon zomrel 25. apríla 1990 vo Philadelphii v štáte Pennsylvania. V roku 1996 natočil režisér Don McGlynn dokumentárny životopisný film Dexter Gordon: More Than You Know (Viac ako viete).
Foto: paulsmuseum.blogspot.com; zdroj: dextergordon.com
-nat-
