Jazzman týždňa: Hank Mobley
Kritik Leonard Feather ho nazval šampiónom strednej váhy medzi tenor saxofonistami. Jeho tón nebol ani taký agresívny ako Johnov Coltranov, ani taký jemný ako zvuk Stana Getza. Jeho štýl bol posadený, jemný a melodický, pôsobil ako kontrast voči hráčom typu Sonnyho Rollinsa. Tenor saxofonista Hank Mobley je považovaný za jedného z najnedocenejších hudobníkov éry hardbopu.
Henry "Hank" Mobley sa narodil 7. júla 1930 v meste Eastman v štáte Georgia na juhovýchode USA. Na saxofóne začal hrať v porovnaní s ostatnými jazzmanmi pomerne neskoro, až ako 16-ročný. V tej dobe ho postihla choroba, ktorá ho prinútila ostať doma zo školy niekoľko mesiacov a jeho starú mamu napadlo kúpiť mu tenor saxofón, aby ho motivovala tráviť tento čas zmysluplne. Mobley sa okamžite zahĺbil do tajov nového nástroja a o niečo neskôr sa rozhodol nastúpiť na hudobnú školu. Keďže však nebol oficiálnym občanom Newarku, kde sa už ako dieťa presťahoval, na školu nemohol nastúpiť - hudbe sa preto venoval prevažne prostredníctvom štúdia kníh a cieľavedomým cvičením.
Vo veku 19 rokov začal hrávať s miestnymi kapelami a onedlho nato sa mu podarilo vystúpiť na jednom pódiu s Dizzym Gillespiem a Maxom Roachom. V rokoch 1954 a 1955 sa zúčastnil nahrávania jedného z prvých hardbopových albumov - s Artom Blakeym, Horaceom Silverom, Dougom Watkinsom a Kennym Dorhamom. Výsledkom bol titul Horace Silver and the Jazz Messengers (1956). V roku 1956 vydal Mobley svoj prvý sólový album s názvom Mobley's Message, na ktorom účinkoval aj altsaxofonista Jackie McLean a trubkár Donald Byrd.
V 60. rokoch sa Hank Mobley stal jedným z charakteristických mien nahrávacej spoločnosti Blue Note, v období rokov 1955 - 1970 pre ňu nahral viac než 20 albumov. Jedným z najvýznamnejších sa stal album Soul Station (1960), ktorý je všeobecne verejnosťou aj kritikmi považovaný za jeho najlepší album. Okrem toho, že Mobley bol invenčným sólistom, bol aj pomerne aktívnym skladateľom, pričom takmer všetky jeho Blue Note albumy obsahujú Hankov autorský materiál.
Vývin Hanka Mobleyho - 1954-1972 - výber skladieb
Okrem sólovej kariéry účinkoval Mobley aj ako sideman, v už spomínaných Art Blakey and the Jazz Messengers, u Horacea Silvera a aj u Milesa Davisa, kde pôsobil ako záskok po odchode Johna Coltrana, zatiaľ čo Davis hľadal stabilnú osobnosť do svojej novej kapely. Vďaka tejto skutočnosti sa Mobley stal súčasťou pamätnej nahrávky Someday My Prince Will Come. Tento album nahrával Miles Davis v kvintete s Mobleym, keďže Coltrane už v tejto dobe v kapele neúčinkoval. Potom, ako Davis odohrá svoje sólo v titulnej skladbe, nastúpi Hank Mobley a zahrá svoje typicky posadené sólo. Po klavírnej improvizácii Wyntona Kellyho zahrá Davis záverečnú tému a skladba by mala končiť, no klavír drží ďalej sprievodný pedálový groove - a po ňom sa ozvú prekvapivé tóny Johna Coltrana.
Príbeh, ktorý sa s touto situáciou spája, hovorí o tom, že Coltrane sa počas predstávky medzi svojimi setmi v Apollo Theater zastavil v priestoroch Columbia 30th Street Studios, kde vtedy Davis nahrával svoj album. Ten ho počas nahrávania skladby zbadal, preto mu zakýval, aby vošiel dnu a rozbalil si nástroj - to všetko zrejme počas toho, ako už skladba znela a možno práve Mobley alebo Kelly hrali svoje sólo. A na to, aby sa Coltrane stihol postaviť ku mikrofónu a začať hrať, musel ešte Davis zahrať časť záverečnej témy a klavír dohrať kúsok pedálu. Či sa nahrávanie skladby Someday My Prince Will Come skutočne odohralo práve týmto spôsobom, sa už asi nikdy s určitosťou nedozvieme, no kontrast Mobleyho kľudného hrania a Coltranových neplánovaných srdecervúcich chorusov, ktorými sa navždy lúčil s Davisom, s tejto skladby robia skutočný jazzový klenot - veď posúďte sami.
Miles Davis Quintet (v tomto prípade sextet) - Someday My Prince Will Come
Hank Mobley musel svoju hudobnú kariéru predčasne ukončiť v polovici 70. rokov kvôli pľúcnym problémom. V najbližšom desaťročí na verejnosti hral iba pri dvoch príležitostiach, v novembri 1985 v klube Angry Squire v New York City a 11. januára 1986 v kvartete s klaviristom Dukeom Jordanom a hosťujúcou speváčkou Lodi Carr. Mobley zomrel na komplikácie zápalu pľúc iba niekoľko mesiacov po svojom poslednom vystúpení, 30. mája 1986, vo veku 55 rokov.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
Foto: bbc.co.uk
