Jazzman týždňa: Max Roach
Max Roach je považovaný za jedného z najvýznamnejších bubeníkov v histórii americkej hudby. Čo Kenny Clarke začal, to Max Roach dotiahol do dokonalosti a ešte omnoho ďalej. Začínal s Charlie Parkerom, pokračoval s Charles Mingusom, Ericom Dolphym, až napokon vystúpil dokonca aj s Bostonským symfonickým orchestrom. Na scéne bol Roach aktívny takmer 60 rokov - a každú dekádu prichádzal s niečím novým.
Max Roach sa narodil 10. januára 1924 v meste Newland v štáte Severná Karolína. Spolu s rodinou sa presťahoval do newyorského Brooklynu keď mal 4 roky. Vyrastal v hudobnej rodine, jeho matka bola gospelovou speváčkou. Sám Max začal ako malý hrať na vojenskú trubku v pochodových orchestroch. Vo veku 10 rokov už hrával na bicie v gospelových kapelách. Na prahu dospelosti v roku 1942, pár dní po ukončení maturitného ročníka, dostal Roach možnosť zaskakovať Sonny Greera, stabilného bubeníka s Duke Ellington Orchestra, keď mali vystúpiť v divadle Parmount - to skutočne odštartovalo jeho kariéru.
V tomto čase začal Roach vystupovať v jazzových kluboch na 52. ulici a v klube Georgie Jay's Taproom na spoji ulíc 78. a Broadway - spolu so svojim spolužiakom, barytón saxofonistom Cecil Payne-om. Svoje prvé profesionálne nahrávanie zažil v decembri 1943 a to hneď v kapele legendárneho Coleman Hawkinsa. Max bol jedným z prvých bubeníkov (spolu s Kenny Clarke-om), ktorí začali hrať v bebopovom štýle, bol mimoriadne obratný v rýchlych tempách a počas celých 40. rokov vystupoval v kapelách Dizzy Gillespieho, Charlie Parkera, Thelonious Monka, Coleman Hawkinsa, Bud Powella a o niečo mladšieho Milesa Davisa. Roach zároveň pôsobil na viacerých kľúčových nahrávkach Charlie Parkera, ktoré sú doteraz takmer jednohlasne považované za prelomové momenty vo vývoji jazzu.
Roach v období 1950-1953 študoval hru na klasické bicie nástroje na univerzite Manhattan School of Music a dopracoval sa ku bakalárskemu titulu. Tá istá škola mu dodatočne v roku 1990 udelila čestný doktorát. V roku 1952 založil Max spolu s basistom Charles Mingusom jedno z prvých nezávislých vydavateľstiev vlastnených hudobníkmi - Debut Records. Prostredníctvom neho nahrali a neskôr vydali významný koncert v Toronte "Live At Massey Hall", ktorý sa odohral 15. mája 1953 a predstavuje jedinú zaznamenanú spoluprácu zostavy Parker, Gillespie, Powell, Mingus a Roach. V roku 1954 začal Roach spolupracovať v kvintete Clifford Browna a stal sa tak jedným z prvých predstaviteľov nového štýlu "hard bopu". V mierne zmenenej zostave nahral o 3 roky neskôr prvý jazzový album vo "valčíkovom" 3/4 rytme. A nesmieme zabudnúť ani na jeho prelomový album voľnej improvizácie bicích a kontrabasu s názvom "Percussion Discussion".
Spomínané prelomové a významné prvenstvá v tomto období pritom predstavovali len začiatok Maxovho umeleckého rozvoja. V roku 1960 zložil a nahral album s názvom We Insist! (prekl. Dožadujeme sa!) s podtitulom "Max Roach's Freedom Now Suite" (prekl. Suita Max Roacha "Slobodu teraz"), na ktorej vokály (alebo v niektorých momentoch skôr kričanie a škriekanie) nahrala speváčka a jeho vtedajšia manželka Abbey Lincoln. Album vznikol pri príležitosti stého výročia vyhlásenia emancipácie Abrahama Lincolna a Roach sa ním dožadoval dodržiavania práv černochov a skutočného zrovnoprávnenia s belochmi.
V roku 1962 nahral spolu s basistom Charles Mingusom a klaviristom Duke Ellingtonom album "Money Jungle", ktorý je mnohými považovaný za jeho najlepšiu triovú nahrávku. V 70. rokoch zorganizoval hudobné zoskupenie "M'Boom". Išlo o orchester bicích nástrojov, pričom každý z členov komponoval a prezentoval sa na rôznych nástrojoch. V skorých 80. rokoch začal Roach hrať celé koncerty sólovo, čím svet uistil, že bicie nástroje dokážu splniť požiadavky na sólové prevedenie a plnohodnotne uspokoja publikum. V tomto období taktiež písal hudbu pre divadlo, nahráva duetá s inými umlecami a významnými osobnosťami - napríklad nahral duet so slávnym zaznamenaným prejavom Martina Luthera Kinga Jr. "I Have a Dream".
"Max Roach a Martin Luther King Jr. - I Have A Dream"
V neskorších rokoch začal Max predstavovať svoju hudbu s orchestrami a gospelovými zbormi, napríklad odohral koncert s Bostonským symfonickým orchestrom. Tiež vystupoval s tanečníkmi - the Alvin Ailey American Dance Theater alebo the Dianne McIntyre Dance Company. Mnohých svojich fanúšikov Roach prekvapil svojim vystúpením na hip hopovom koncerte s rapperom Fab Five Freddy a newyorskými break dancermi. Odôvodnil to existenciou veľmi silného puta medzi rozličnými prejavmi mladých černošských umelcov a umením, ktoré on tvoril celý svoj život.
Max Roach zomrel v skorých ranných hodinách 16. augusta 2007 v newyorskom Manhattane. Jeho pohrebu v Riverside Church sa zúčastnilo vyše 1900 ľudí a pochovaný bol v meste, kde prežil a pôsobil takmer celý svoj život - v New Yorku.
Autor: Martin Uherek
Zdroj: wikipedia.org
Foto: William P. Gottlieb
