Jazzman týždňa: Cannonball Adderley

Jazzman týždňa: Cannonball Adderley

Jeden z prvých pokračovateľov saxofonistu Charlieho "Birda" Parkera, spočiatku titulovaný ako nový Bird, ktorý sa počas svojej kariéry stal zrejme najvýznamnejším altsaxofonistom hardbopovej éry. Cannonball Adderley od začiatku priamo nadviazal na Parkerov bebopový odkaz, koncom 50. rokov hral na prelomovom albume Milesa Davisa Kind of Blue a v roku 1966 so svojim sextetom a souljazzovou skladbou Mercy Mercy Mercy dosiahol popredné miesta rebríčkov populárnych hitparád.    

 

Julian Edwin "Cannonball" Adderley sa narodil 15. septembra 1928 v Tampe, jednom z najväčších miest Floridy. Už ako dieťa sa s rodinou presťahoval do hlavného mesta, Tallahassee, kde jeho rodičia získali miesta na univerzite Florida A&M. Svoju prezývku "Cannonball" (kanónová guľa) získal skomolením slova "cannibal" (kanibal), ktorým ho častovali spolužiaci kvôli jeho obrovskému apetítu. Spolu so svojim bratom, trubkárom Natom Adderleym, hrali začiatkom 40. rokov v kapele mladého Raya Charlesa. V roku 1948 dokončil Cannonball štúdium a stal sa kapelníkom na strednej škole Dillard High School v meste Fort Lauderdale. Adderley už v tom čase bol hviezdou floridskej hudobnej scény a nasledujúce roky si túto pozíciu len upevnil - až do momentu, kedy sa v roku 1955 rozhodol presťahovať do New York City.

 

Pôvodný plán saxofonistu bol študovať na jednej z prestížnych newyorských hudobných škôl, no jeho život sa navždy zmenil počas jednej nevinnej návštevy klubu Café Bohemia. V ten večer tu vystupoval kontrabasista Oscar Pettiford a meškal mu jeho stabilný saxofonista Jerome Richardson. V klube bol v tom čase tenorsaxofonista Charlie Rouse, no nemal so sebou svoj nástroj. Keď si Pettiford všimol, že v publiku sedí mladý chlapec s altsaxofónom, oslovil ho, aby ho požičal Rousovi. Tento mladík namiesto toho navrhol, že večer odohrá s kontrabasistovou kapelou on a už o niekoľko hodín sa newyorskou jazzovou scénou niesli reči o "novom Parkerovi", mladom a nesmierne talentovanom altkárovi, ktorý sa volá Cannonball Adderley.

 

Krátko nato si Cannonball založil kvintet so svojim bratom Natom a nahral svoj debut pre vydavateľstvo Savoy s názvom Presenting Cannonball Adderley (1955). V tomto roku nahral ďalšie dva albumy, tentokrát pre spoločnosť EmArcy - Julian Cannonball Adderley (1955) a Julian Cannonball Adderley and Strings (1955). Druhá polovica 50. rokov predstavovala pre Adderleyho mimoriadne plodné obdobie, za 5 rokov nahral 15 albumov ako leader a ďalších 19 albumov ako sideman. Medzi tie patrí aj spolupráca s trubkárom Milesom Davisom, ktorý v roku 1957 zavolal saxofonistu do svojej kapely a v rokoch 1958 a 1959 spolu v sextete nahrali 6 albumov - pričom jeden z nich, Kind of Blue (1959) sa stal najpredávanejším albumom v jazzovej histórii.

 

Na prelome 50. a 60. rokov sa po úspešnej spolupráci s Davisom rozhodol Cannonball pokračovať vo svojej kariére ako leader a so svojim bratom Natom znovu založil kvintet, ktorý bol počas 60. rokov známy ako Cannonball Adderley Quintet a neskôr pridaním tenorsaxofonistu Yusefa Lateefa Cannonball Adderley Sextet. Počas jeho 15-ročnej existencie sa v ňom vystriedali klaviristi Bobby Timmons, Barry Harris, Victor Feldman, Joe Zawinul, Hal Galper, Michael Wolff a George Duke, kontrabasisti Ray Brown, Sam Jones, Walter Booker a Victor Gaskin a bubeníci Louis Hayes a Roy McCurdy. Medzi skladby, ktoré Adderleyho kapela preslávila, patria napríklad "This Here" (napísal Bobby Timmons), "The Jive Samba" a "Work Song" (napísal Nat Adderley) a skladba so nádychom soul jazzu "Mercy, Mercy, Mercy" (napísal Joe Zawinul), ktorá sa v roku 1967 ocitla na 5. mieste rebríčkov U.S. Billboard Hot 100 a U.S. Cash Box Top 100.

 

Koncom 60. rokov začala Adderleyho hudba prijímať vplyvy elektronického jazzu, napríklad na albumoch Accent on Africa (1968) a The Price You Got to Pay to Be Free (1970) a v tejto dobe bol saxofonista niektorými kritikmi zaradený ako predstaviteľ novovznikajúceho štýlu soul jazzu a jazz rocku. Canonball Adderley sa okrem hudobnej kariéry objavil aj na striebornom plátne - hoci iba v televíznom seriále Kung Fu - vystúpil v epizóde "Battle Hymn", odvysielanej v roku 1975.

 

 

Cannonball Adderley zomrel ako 46-ročný na mozgovú porážku - tento svet opustil príliš skoro, 8. augusta 1975 v nemocnici St. Mary Mercy Medical Center v meste Gary, štáte Indiana. Pochovaný je v Tallahassee na Floride, kde strávil väčšinu svojho detstva.

 

Zdroj: wikipedia.org

Autor: Martin Uherek

 

 

Ďalšie články

Zomrel saxofonista Lubomír Tamaškovič
Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Kováč & Uherek & Vy
V dnešnej, kultúrne podvýživenej dobe, sa čoraz viac umelcov prikláňa k interaktívnejšej spolupráci...
Deväťdesiatdeväť úderov Roya Haynesa
Začiatkom novembra otriasla hudobným (nielen jazzovým) svetom správa o odchode Quincyho Jonesa a...
City Sounds: pozoruhodne zostavené jesenné menu
O hudobne výživnej ponuke novembrového City Sounds Festivalu sme už prednedávnom písali a už v...
Pozitívna správa o dystopickej budúcnosti – album „Mammatus“ Sisy Fehér
Multižánrová slovenská speváčka a hudobníčka Sisa Fehér sa posledné desaťročie pohybovala medzi...