Jazzman týždňa: Barry Harris

Barry Harris je medzinárodne uznávaný jazzový klavírista, skladateľ a pedagóg. Pokračuje v štýle, ktorý hrali Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Bud Powell, Thelonious Monk alebo Coleman Hawkins. Hral s množstvom hudobníkov, medzi ktorých patria Cannonball Adderley, Sonny Stitt, Illinois Jacquet, Coleman Hawkins, Dexter Gordon, Charles McPherson a Max Roach. Nahral dvätnásť vlastných albumov a hosťoval na viac ako tridsiatich ďalších. Je držiteľom Grammy za celoživotný úspech (Grammy Lifetime Achievement Award) a ďalších výnamných cien, ktoré získal aj vďaka svojej pedagogickej činnosti. 

Barry Doyle Harris sa narodil 15. decembra 1929 v Detroite, štát Michigan. Jeho matka bola klavíristka a začala ho učiť hrať na klavíri vo veku štyroch rokov. Mal súkromné hodiny hudby a stal sa členom stredoškolskej kapely. Stále viac sa zaujímal o jazz a rozhodol sa, že sa bude hudbe venovať profesionálne. Postupne sa vypracoval na jedného z najlepších klavíristov v Detroite – počas tohto obdobia spolupracoval s Thad Jonesom, Milesom Davisom, Sonny Stittom, Wardellom Grayom a Maxom Roachom. V jeden pamätný večer hral s Charlie Parkerom, ktorý mal podľa Harrisovych vlastných slov spolu s klavíristmi Art Tatumom a Bud Powellom, najzásadnejší vplyv. Jeho reputácia hudobníka a učiteľa bopu vzrástla natoľko, že ho začali navštevovať hudobíci z New Yorku. 

 

V roku 1960 sa Barry Harris stal členom skupiny Cannonball Adderley's Quintet a zakrátko na to sa odsťahoval do New Yorku, kde hral s hudobníkmi ako Dexter Gordon, Illinois Jacquet, Yusef Lateef a Hank Mobley. V rokoch 1965 až 1969 spolupracoval s Colemanom Hawkinsom a z času na čas viedol vlastné kapely. 

 

Presne päť rokov, od 14. augusta 1982 do 14. augusta 1987, riadil Jazzové kultúrne divadlo (Jazz Cultural Theater) na Mannhattane. V tomo divadle sa počas víkendov konali koncerty, každý týždeň jam session, ale preslávilo sa aj hodinami hudby, pričom speváci mali hodiny oddelené od nástrojárov. V divadle sa občas nahrávalo, Barry Harris tu nahral svoj album For the Moment. Medzi hudobníkov, ktorí sa tam objavili patria Jack Wilson (klavír), Bill Hardman (trúbka), Charles McPherson (alt saxofón), Clifford Jordan (tenor saxofón), Mark Elf (gitara), Leroy Williams (bicie), Jamil Nassar (kontrabas), Chris Anderson (klavír). Chodili sem aj tap-dance tanečníci Lon Chaney a Jimmy Slyde, Francis Paudras (autor životopisa klavíristu Buda Powella) a patrónka jazzu Baroness Pannonica de Koenigswarter. Jazzové kultúrne divadlo fungovalo naplno päť rokov. Keď v 1987 skončila nájomná zmluva, divadlo zatvorili a Harris potom inštrumentálne aj spevácke hodiny jazzu presunul na ďalšie miesta v New Yorku aj do Európy. Mnohí z jeho študentov sú dnes profesionálni hudobníci. 

V roku 1989 sa Harris objavil v Eastwoodovom dokumentárnom filme Thelonious Monk: Straight, No Chaser. Od roku 1991 začal spolupracovať s pedagógom z Toronta, Howardom Reesom. Spoločne vytvárali náučné videá a učebnice harmónie a improvizačných postupov. V roku 2000 bol o ňom natočený film Barry Harris - Spirit of Bebop.

Počas svojej kariéry hudobníka a pedagóga získal Barry Harris množstvo ocenení. Northwestern University mu udelili čestný doktorát. Dostal titul „žijúcej jazzovej legendy“ (Living Jazz Legacy award) od Stredo-atlantickej umeleckej asociácie (Mid-Atlantic Arts Association) a American Jazz Masters Fellowship, amerického spoločenstva jazzových majstrov. Cenu Manhattan Borough President Award for Excellence dostal za služby verejnosti a hudobnú činnosť. Za prácu v New Yorkskej škole Manhattan Country School dostal v 1999 ocenenie Mentor.

Barry Harris hrá a vyučuje po celom svete. Vyučoval už v Spojených štátoch, Holandsku, Taliansku, Španielski, Švajčiarsku a Japonsku. Ak necestuje, organizuje v New Yorku hudobné workshopy pre spevákov, klavíristov a ďalších inštrumentalistov. Je nepochybne najvýraznejším predstaviteľom hudby, ktorú priniesli Powell, Tadd Dameron a Monk.