Jazzman týždňa: George Duke

George Duke je mnohostranný americký hudobník, multiinštrumentalista, známy ako klávesista, skladateľ, spevák a producent jazzovej, ale aj populárnej hudby. Spolupracoval s mnohými hudobníkmi ako aranžér, hudobný režisér, autor, spoluautor. Preslávil sa albumom The Jean-Luc Ponty Experience, ktorý nahral so svojou kapelou George Duke Trio. Vydal viac ako tridsať sólových albumov a spolupracoval s množstvom hudobníkov, známa je hlavne jeho spolupráca s Frankom Zappa.

George Duke sa narodil 12. januára 1946 v meste San Rafael, v Californii. V roku 1967 ukončil konzervatórium v San Franciscu s titulom bakalár, a to hneď v dvoch hlavných odboroch (kompozícia a trombón) a s vedľajším odborom (kontrabas). Neskôr dostal aj titul magistra v kompozícii, ktorú vyštudoval v Štátnej univerzite San Francisca.  Spočiatku hral s priateľmi v miestnych kluboch a čoskoro začal pracovať ako štúdiový a koncertný hudobník.

Od roku 1967 začal George Duke experimentovať s jazz fusion. Hral a nahrával s huslistom Jean-Luc Ponty, vystupoval s hudobnými skupinami Don Ellis Orchestra a Cannonball Adderley's band a zoznámil sa s hudobníkom Frankom Zappom. Počas sedemdesiatych rokov hral na niekoľkých Zappových albumoch, ako Chunga's Revenge, 200 Motels, Waka/Jawaka, The Grand Wazoo, Apostrophe, Over-Nite Sensation, One Size Fits All, Bongo Fury a Roxy & Elsewhere. Medzi ďalších hudobníkov, s ktorými spolupracoval patria Stanley Clarke, jeho sesternica Dianne Reeves, Deniece Williams, Jeffrey Osborne, George Clinton, Anita Baker, Regina Belle, Rachelle Ferrell, Marilyn Scott a jazz-fusionová kapela Mikea Mainieriho Steps Ahead, pre ktorých produkoval skladbu „Magnetic Love.“

Hral na klavíri a organe na albume Herba Ellisa Soft Shoe (Concord, 1974). Produkoval a zložil dve inštrumentálne skladby na albumoch Milesa Davisa. Boli to skladby „Backyard Ritual“ (z albumu Tutu, 1986) a „Cobra“ (z albumu Amandla, 1989). Spolupracoval tiež s významnými brazílskymi hudobníkmi, s bubeníkom Airto Moreira, speváčkou Flora Purim a spevákom Miltonom Nascimento. Speváčka Sheila Escovedo, známa ako Sheila E, si koncom sedemdesiatych rokov zaspievala na sólových albumoch Georgea Dukea Don't Let Go a Master of the Game. George Duke sa ukázal aj v žánri R&B, keď vydal skladby ako „Reach for It“ alebo „Dukey Stick“. 

V roku 1979 cestoval do mesta Rio de Janeiro, kde nahral album A Brazilian Love Affair. Na albume hosťovali Flora Purim, Milton Nascimento a Airto Moreira. Album je viacžánrový, s latin-jazzovými aj jazzovými skladbami. Jedna z nich, „Brazilian Sugar,“ sa v roku 2006 dostala do videohry Dead or Alive Xtreme 2.

George Duke pracoval ako hudobný režisér na mnohých veľkých hudobných podujatiach. V roku 1988 to bol koncert na počesť Nelsona Mandelu v Londýne. V ďalšom roku dočasne nahradil Marcusa Millera na mieste hudobného režiséra prvej série nočného hudobného programu Sunday Night pre televíziu NBC. George Duke bol aj sudcom na druhom ročníku udeľovania cien Independent Music Awards. 

Skladby Georgea Dukea odozneli od mnohých súčasných hudobníkov širokej škály žánrov. Housový Daft Punk odohrali skladbu „I Love You More,“ skladbu „Guilty“ použil hudobník Mylo vo svojej vlastnej „Guilty of Love“ na albume Destroy Rock & Roll. Soulom a bluesom ovplyvnený hip-hopový producent 9th Wonder použil Dukeovu skladbu „You and Me“ (v skladbe „Spirit Of '94“) a podobne nasamploval tiež hip-hopový hudobník a producent Kayne West skladbu „Someday“ (v „Break My Heart“).  

George Duke je aj naďalej aktívny hudobník. V roku 2007 hosťoval v skladbe „Whenever You're Around“ na treťom štúdiovom albume The Real Thing: Words and Sounds Vol. 3 speváčky Jill Scott. V lete roku 2011 sformoval George Duke trio s Davidom Sanbornom a Marcusom Millerom a spoločne odohrali viac ako dvadsať koncertov. V decembri roku 2012 sa George Duke dostal do siene slávy portálu SoulMusic.com.