Čomu všetkému nás učí Jazz (3/5)

V minulej časti tejto série článkov sme sa zaoberali pojmom osamelosti (Solitude), ktorý je pre rozvoj (jazzového) interpreta, študenta aj učiteľa veľmi dôležitý. Popísali sme si jednotlivé procesy, postupy a benefity, ktoré priamo súvisia s pojmom samoty a pozitívne ovplyvňujú celkový život človeka zaoberajúceho sa jazzovou hudbou.

Ako druhý pojem, ktorý je s jazzovou hudbou spojený, je pojem skupiny. Interpretácia jazzovej hudby je najzaujímavejšia v určitom zoskupení. Či už je to duo, trio, kvartet alebo väčšie ansámble. Možno povedať, že improvizovaná hudba akou jazz je, sa začína diať práve v momente kedy sa stretnú vacerí hráči, ktorí spolu hrajú. Spoločné muzicírovanie so sebou prináša štandart, ktorý musí každý jednotlivec zvládnuť, ako napríklad technické zručnosti na svojom nástroji, repertoár a muzikalitu vďaka ktorým prispieva svojim konceptom do daného zoskupenia. 

Hranie jazzovej hudby v kapele si vyžaduje schopnosť sústredenosti, počúvania, zvýšenú senzitívnosť a schopnosť rýchlej reakcie na konkrétnu situáciu na pódiu. Ide o schopnosť vykonať úpravy na mieste - podporiť spoluhráčov, alebo prevziať vedúcu úlohu. Počas procesu hrania s ostatnými prebieha prirodzená komunikácia prostrednícvom hudby samotnej, ako aj pomocou reči tela. Tieto neverbálne interakcie posilňujú hudbu a vzťahy medzi hráčmi. Po určitom čase, keď interpreti nadobudnú veľa skúseností, stávajú sa z nich umelci vysokej úrovne, ktorí dokážu predvídať čo budú ostatní robiť a adekvátnym spôsobom na tieto podnety reagovať.

Navyše, a jednoducho povedané, je zábavné hrať hudbu s ostatnými. Spolupráca prináša skúsenosti, kvality a reakcie, ktoré sa nedajú zažiť bez interakcie s inými hudobníkmi. Taktiež prináša za každým nové skúsenosti a zážitky pre intepretov a pre publikum.