O jazzových umelcoch sa veľakrát hovorí, že sú ako "viachlaví draci", ktorí musia byť schopní vnímať a reagovať na veľmi veľa impulzov v rovnakom čase. Jazz je bezpochyby nesmierne náročná hudba na počúvanie, interpretáciu, hranie, analýzu aj kompozíciu a aranžovanie. Vyžaduje si veľa hodín cvičenia, počúvania, hrania, sťahovania a trpezlivosti. Zaujímavé však je, že nás jazzová hudba učí aj mnohým iným veciam ako tým, ktoré sa týkajú samotnej hudby.
Cieľom jazzových hudobníkov je, aby sa neustále zlepšovali v hraní a taktiež aby ich hudba oslovovala stále viac ľudí. Jazzoví pedagógovia sa snažia čím lepšie predávať svoje zručnosti, vedomosti a osvedčené postupy svojim žiakom. Jazzoví študenti sa snažia čo najviac naučiť od velikánov minulosti a súčasnosti preto, aby následne mohli hrať a skladať vlastnú hudbu s vlastným konceptom. Počas štúdia jazzu a jeho interpretácie si budujeme určitý systém práce, ktorý pozostáva napríklad z disciplíny, plynulosti komunikačných zručností v danom odbore, tímovej práce, schopnosti prijímať konštruktívnu spätnú väzbu, schopnosti načúvať atď.
Život súčasného (contemporary) jazzového umelca, skladateľa, pedagóga, alebo hráča sa začína štúdiom, ktoré pokračuje počas celej jeho kariéry. Rovnako ako je každý človek jedinečný, aj každý študent jazzu je jedinečný svojim spôsobom učenia sa a prístupom k práci. Preto, aby sa mohol študent správne hudobne rozvíjať, si musí nájsť svoju individuálnu mieru v tom, koľko času strávi sám pri cvičení, a koľko času strávi s kolegami na jam sessions, koncertoch a podobne. Po tom, čo študent nadobudne vysokú úroveň v hraní, osvojí si rôzne vedomosti, hudobné postupy a metódy cvičenia svojich učiteľov, „kruh“ pokračuje ďalej. Zo študenta sa stáva učiteľ.
Ako učiteľ sa následne učí aj od svojich žiakov. Proces sa deje často v rovnakom čase a vzájomne. Spoločné hodiny učiteľa a žiaka inšpirujú nielen žiaka, ale aj učiteľa a jeho hudobný vývoj. Učiteľ si najlepšie uvedomí svoje slabšie aj silnejšie miesta práve pri učení – predávaní informácií ďalej. Učiteľ taktiež musí pochopiť každého svojho žiaka individuálne, aby prispôsobil svoj pedagogický prístup k osobnosti konkrétneho jednotlivca.
Keď učiteľ inšpiruje svojho žiaka k tomu, aby robil svoju hudbu, zo žiaka sa stáva hráč, ktorý je schopný aplikovať to, čo sa naučil v praxi. Teda tvorí umenie. Pri improvizácii na jam sessions, alebo koncertoch tvorí žiak novú hudbu v reálnom čase – komponuje. Jazzoví hudobníci teda vytvárajú nové hudobné príbehy na pódiu a svojou hudbou sa dotýkajú sŕdc svojich poslucháčov. K tomu, aby sa toto udialo, musí žiak študovať nielen samotný jazz, alebo hudbu. Musí byť študentom v každej ďalšej oblasti – musí čerpať inšpiráciu, nápady z okolitého sveta preto, aby si rozvíjal svoju kreativitu.
Séria týchto článkov sa bude zaoberať práve nehudobnými životnými zručnosťami, rôznymi benefitmi, vzdelávacími postupmi, praktickými skúsenosťami, ktoré obohacujú ľudí zaoberajúcich sa jazzom – učiteľov, študentov a interpretov.
Autor: Dávid Oláh
Zdroj: https://jazztimes.com
