Keď som bol malý chlapec, otec ma neustále napomínal, aby som nepočúval hudbu popritom ako si robím domáce úlohy. Ako milovníka jazzovej hudby ma obsah tohoto článku veľmi potešil. Som presvedčený, že poteší aj vás. Vedci totiž dokázali, že počúvanie jazzovej hudby napomáha pri procese zapamätávania si. Ako može jazz stimulovať ľudský mozog si podrobnejšie objasníme v nasledujúcih riadkoch.
Mozog je veľmi organizovaný a komplexný orgán, ktorého funkciou je hlavne koordinácia všetkých zmyslových, intelektuálnych centier s nervovým systémom. Každá časť mozgu priamo korešponduje so špecifickou funkciou (emócia, pohyb, zrakové spracovanie, pamäť atď. ) a môže byť stimulovaná rôzne v závislosti od spúšťacích činností. Z tohoto dôvodu ľudia využívajú hudbu ako prostriedok k ovplyvňovaniu svojej súčasnej nálady, aktivity, či hladiny energie.
Rovnako ako sa treba vedieť vhodne obliecť na pracovný pohovor, tak by človek mal počúvať hudbu, ktorá mu privedie taký stav mysle, aký si želá mať. Ak chceme mať napríklad kreativitou poháňanú myseľ, potom nám Dr. William Klemm, z časopisu "Psychology Today" radí, aby sme počúvali jazzovú hudbu, keďže jej počúvaním získavame veľké množstvo rôznych kognitívnych benefitov, ktoré obohacujú našu myseľ.
Vedci objavili časť mozgu, ktorá zodpovedá za reakcie na hudobné vnemy
Za prvé, počúvanie jazzu zbavuje telo stresu. Priamy vplyv hudby na naše hormóny je dôvodom, prečo sa typický hudobný nadšenec spolieha na hudbu samotnú, preto aby sa dostal do správnej nálady. Ľudské srdce je zosynchronizované s rytmom bicích nástrojov, ktoré sa k nám dostáva cez naše uši, a tak je jasné, že pri počúvaní pomalších, depresívnejších skladieb budeme smutní. Alebo sa naopak rozradostíme, naplníme pocitmi vzrušenia a nabijeme energiou, pri počúvaní rýchlejších, pozitívnejšie ladených skladieb. Dôvodom týchto procesov v ľudskom tele je inherentné spojenie nášho srdca a mozgu.
Klemm dodáva, že stres je úhlavným nepriateľom schopnosti zapamätávania. Pri činnostiach, ktoré si vyžadujú veľkú koncentráciu (štúdium, učenie sa apod.) je teda znižovanie hladiny stresu veľmi výhodné. Napomôže nám k efektívnejšiemu priebehu daného procesu a k lepšiemu konečnému výsledku. Ak si teda chceme niečo zapamätať, Klemm odporúča aby sme tieto činnosti vykonávali pri počúvaní jazzových melódií.
Ako môže byť hudba použitá na ovplyvnenie duševných stavov človeka
Po druhé, jazz stimuluje myseľ. Pritom ako ľudský mozog prijíma podnety z okolitého prostredia, vypúšťa chemikálie pre adekvátnu reakciu. Následný vplyv jazzu je ten, že mozog inklinuje k napodobňovaniu rytmicky improvizovaných paternov, ktoré môžu nečakane „vyskočiť“ a „trhnúť“ v určitých dobách v daných taktoch. Tento hudobný proces spôsobuje zvýšenú, hyperaktívnu nervovú stimuláciu.
Ide o princíp hrania „sem a tam“, o komunikáciu nástrojov, ktoré aktivujú tie časti mozgu, ktoré korelujú so syntaxou jazyka. Hudba je samozrejme univerzálnym jazykom, no napriek tomu je mozog schopný pochopiť to, čo mu jazzová hudba diktuje.
Prečo zažívajú niektorí ľudia „pokožkový“ orgazmus pri počúvaní hudby?
Navyše, jazz zvyšuje kreativitu. V stave, v ktorom má človek zníženú hladinu stresových hormónov a zvýšenú pozornosť jazykových schém, je mozog citlivejší na používanie svojich predstáv pomocou ktorých dokončí proces logického uvažovania. Podľa výskumníčky Beth Belle Cooper, okolitý hluk zvyšuje kreativitu. Ďalej dodáva, že hudobný žáner a hlasitosť pri ktorej hudbu počúvame, je rozhodujúci pre zvýšenie kreativity. Uvádza že: „Mierny hluk zvyšuje námahu spracovania údajov, čo napomáha abstrahovaniu, ktoré nás následne privádza k vyššej kreativite.“ Teda donútením nášho mozgu ku zvýšenej aktivite môžeme docieliť to, aby sme mysleli mimo zabehnutých vzorcov. Takáto rozšírená pozornosť podporuje úroveň kreativity, ktorá sa vymyká bežnému štandardu.
Takže nabudúce, keď sa budete učiť na skúšku, alebo budete túžiť po koncentrácii, pozornosti a bystrosti, dopomôžu vám k tomu improvizáciou poháňané, stimulujúce prvky jazzovej hudby.
Autor: Dávid Oláh
Zdroj: liveforlivemusic.com
