Čomu všetkému nás učí Jazz (2/5)

V úvodnom článku tejto série sme písali o tom, aké sú hudobné ciele jazzových interpretov, učiteľov a mladých, začínajúcich hudobníkov - študentov. V závere sme sa dostali k pointe tejto série článkov, ktorá sa bude zaoberať pozitívnymi aspektami, benefitmi, ktoré učí jazzová hudba. Analýza týchto zručností sa bude týkať opäť učiteľov jazzu, študentov jazzovej hudby a samotných jazzových hráčov (interpretov).

 

Prvým všeobecným pojmom, ktorý sa týka jazzovej hudby je pojem osamelosti (Solitude). Tento pojem bude implikovať konkrétne výhody a pozitíva, ktoré sa netýkajú iba hudby, ale pozitívne ovplyvňujú celkový život jazzových hudobníkov.  

 

Osamelosť:

 

Jazz je individuálny a osobný. Vyžaduje si čas, koncentráciu, pozorné počúvanie, prípravu, repetíciu a mnohé ďalšie veci – podobne ako atléti, alebo tanečníci potrebujú individuálne tréningy k tomu, aby si vycibrili svoje nadanie. Individuálna práca smeruje k užitočnej interakcii s ostatnými.

 

Pre študenta je hranie jazzu proces objavovania samého seba, pre ktorý je nutné počúvanie hudby, dodržiavanie pokynov od dobrého učiteľa a kritické počúvanie hudby, ktorú sa snaží tvoriť na svojom nástroji, alebo pomocou svojich hlasiviek. Toto (seba)kritické počúvanie predstavuje vzor pre zvuk jazzovej hudby – oboznámenie sa s ikonami jazzu a ich originálnymi príspevkami do tejto umeleckej formy a následnej kritickej sebareflexii, ktorá napomáha individuálnemu pokroku. Schopnosť riadneho počúvania je osobná záležitosť, ktorá sa líši u každého študenta. Jej úroveň záleží na vyspelosti jednotlivca, a na tom nakoľko seriózne pristupuje žiak k práci. Čas, ktorý strávime prácou osamote nás učí sebadisciplíne, odhodlaniu, motivácii a vytvára pocit hrdosti a úspechu keď dochádza k zlepšeniu. 

 

Pre učiteľa, ktorý učí jazz je nutné, aby oplýval schopnosťou viesť svojich žiakov jednotlivo podľa toho akú majú osobnosť. Každý žiak si vyžaduje iný repertoár cvičení a štandardov, ktoré ho posunú na vyššiu úroveň. Taktiež je dôležité udržať v rovnováhe pochvalu a konštruktívnu kritiku – ktorá opäť záleží na konkrétnom charaktere daného žiaka. Príprava učiteľa si vyžaduje, aby odovzdávali také rady a skúsenosti, ktoré konkrétnemu žiakovi najviac prospejú v jeho hudobnom vývoji v danom období. Záleží na akej úrovni sa žiak nachádza vo svojich remeselných schopnostiach a jeho celkovej muzikalite. Potrebné je plánovanie dlhodobých aj krátkodobých cieľov pre každého jednotlivého žiaka aj pre seba ako učiteľa. Čas, ktorý učiteľ strávi osamote tým, že sa pripravuje na hodiny so žiakmi ho učí hodnote poctivej prípravy, profesionálnej angažovanosti a schopnosti výberu repertoáru pre iných talentovaných hudobníkov, ktorý inšpiruje, poskytuje nové výzvy a viac odhaľuje potenciál študenta.

 

Interpret hrajúci jazz je nútený hodiny cvičiť na svojom nástroji, pozorne počúvať (jazzovú) hudbu a kriticky reflektovať svoju hru. Taktiež musí vedieť zhodnotiť svoju úroveň záujmu o umenie, svoju oddanosť a motiváciu, aby mohol zapadnúť  do kapely pozitívne – ako člen, ktorý kapelu vyzdvihuje a zvyšuje jej úroveň. Čas, ktorý strávi interpret sám cvičením mu umožňuje rozvíjať svoju techniku, remeselné zručnosti na nástroji, flexibilitu, agilitu, jazzovú slovnú zásobu, svoj vlastný umelecký hlas a celkový hudobný koncept.

 

Pre  jasnú ilustráciu vyššie uvedených informácií, uvediem nasledujúce heslovité príklady zručností, ktoré rozvíjajú život jazzových umelcov mimo ich hudobnej stránky:

 

 

 

Dávid Oláh

Zdroj: https://jazztimes.com