Mikulášsky jazzový festival 2018: Aj po štrnástykrát s drajvom a veselo

V dňoch 27. 7. – 29. 7. 2018, teda v posledný júlový víkend, sa konal už 14. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu. Festival i jeho klubová verzia Jazz v meste sú známe svojím pestrým programom, ktorý je významný i v medzinárodnom kontexte. Doteraz na ňom vystúpili už stovky hudobníkov a takmer 150 hudobných zoskupení z celého sveta.

Festival otvorilo v piatok na námestí zoskupenie Tibor Feledi Quintet. Kapela hrala skladby vychádzajúce z pesničiek pre deti, avšak veľmi starostlivo prearanžované a rozhodne nie prvoplánové. Hudba pekne groovovala, okrem jazzu bola ovplyvnená i klasickou a elektronickou hudbou a členovia kvinteta hojne improvizovali. Podľa reakcií poslucháčov rôzneho veku bolo vidno, že sa im hudba páči - a  naladil ich na jazzovú vlnu.

Na bubeníckom workshope v koncertnej sále súkromnej ZUŠ poskytol David Hodek záujemcom dôležité poznatky týkajúce sa hry na bicích a svoj výklad odľahčil aj humorom. Na záver si spolu s účastníkmi workshopu zajamoval s využitím woodpackov od WoodPack Instruments.

Večer sa vo veľkej sále Domu kultúry predstavilo obecenstvu najprv trio mladých hudobníkov Miloš Biháry & Jazz Funk Brothers. Sú doma v jazze, vo funku, vo fusion, ale i v klasickej hudbe. Zazneli ich vlastné skladby, ale i Nocturno od Frédérica Chopina, prearanžované do obľúbeného štýlu kapely. Ako poslednú zahralo trio skladbu Amadeus inšpirovanú klasikou, vďaka ktorej dostali cenu Live Performance v súťaži Jazz Start Up 2017. Ľudia v sále ich na konci vystúpenia odmenili standing ovation.

Nasledujúca hudobná formácia Balázs József Quintet hrala ortodoxný jazz. Bohužial jej frontman, klavirista József Balázs nemohol pre zdravotné problémy prísť na festival. V ten večer ho zastúpil iný hráč na klavíri – Zoltán Pintér. Hudba bola energická a dravá a kontrabasista Krisztián Pecek Lakatos a bubeník Elemér Balázs hrali temperamentné sóla ako v tranze. Bola to poriadna jazzová jazda a obecenstvo ju ocenilo.
 

Záver večera patril slovensko-česko-poľsko-maďarskému projektu Chloe flautistky a skladateľky Sisy Michalidesovej, ktorý získal v tomto roku v ankete ESPRIT cenu za najlepší domáci jazzový album roka 2017. Autorka a jej spoluhráči nás v ňom pozvali nielen do svojho vnútorného sveta, ale aj do sveta mexických legiend. Skladby boli premyslene a starostlivo skomponované. V hudbe Sisy a jej spoluhráčov bolo cítiť hĺbku a bolesť smerujúcu ku katarzii.

Festivalová sobota sa začala workshopom zameraným na hru na kontrabase. Juraj Kalász na ňom rozdával praktické rady, a okrem toho spomenul aj veľa zaujímavostí  a účastníkom workshopu zahral spolu s klaviristom Gabrielom Jonášom a bubeníkom Jakubom Valíčkom viaceré známe jazzové skladby.

Na námestí sa uskutočnil koncert Radovana Tarišku a jeho Radio Bandu. V tomto hudobnom zoskupení hrá mnoho výborných jazzových hudobníkov a hudobníčok. Jedenásťčlenný Radio Band priniesol skutočnú jazzovú, funky a fusion energiu a zábavu a obecenstvo vytvorilo skvelú atmosféru. Radovan Tariška, ako sa na lídra patrí, band dirigoval, ale našiel si čas aj na strhujúce sóla.

Prvou kapelou, ktorá vystúpila v ten večer v Dome kultúry, bolo Alan Bartuš Trio, zložené z mladých hudobníkov. Víťaz Hlavnej ceny súťaže Jazz START UP 2017 má v repertoári jazzové štandardy, vlastné autorské skladby i skladby vážnej a popovej hudby vo vlastných aranžmánoch. Hudba tohto tria bola rezká a energická, mala veľa rôznych farieb, ktoré mali mnoho rozličných odtieňov. Medzi skladbami, ktoré trio zahralo, boli aj "Sing A Song Of Song" od Kennyho Garretta či "Wanna Be Startin´ Somethin´" od Michaela Jacksona. Hudobníci improvizovali snaživo a s ľahkosťou, napríklad v skladbe Period, ktorej autorom je Štefan „Pišta“ Bartuš, Alanov otec, zazneli krásne sóla všetkých členov tria.

Po krátkej prestávke vystúpilo Martin Valihora Trio. Okrem bubeníka Martina Valihoru ho tvorili maďarský klavirista Robert „Szakcsi“ Lakatos a český kontrabasista Josef „Pepo“ Fečo. Všetci členovia tria boli ako stelesnená energia a zvuk ich hudobných nástrojov maľoval priam poetické obrazy. Koncert sa skončil so standing ovation.

Nedeľné popoludnie návštevníkom festivalu spestril na námestí štrnásťčlenný Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band, ktorý mal naozaj mohutný zvuk. Na koncerte zazneli hlavne autorské skladby Matúša Jakabčica. ktorý popri dirigovaní zahral i krásne lyrické sóla na gitare. Rytmika poriadnou silou hnala hudbu big bandu dopredu a mnohí jeho členovia sa predstavili v sólach.  Hudba bola životaschopná a životodarná, mala šťavu a drajv. Neskôr sa k big bandu pridal hosť – mladá speváčka, skladateľka a textárka Ester Wiesnerová. Slovenskú ľudovku "Nechcem, nebudem" zaranžovala špeciálne pre tento big band. S Matúš Jakabčic CZ-SK Big Bandom zaspievala tri skladby.

V Dome kultúry otvorila nedeľný program kapela Klara Cloud & The Vultures zložená z mladých poľských jazzových hviezd. Hrá vlastné jazzové skladby vychádzajúce z poľských ľudových piesní a slávnych melódií, ale tiež súčasné jazzové úpravy a jazzové štandardy s poľskými textami. Z ľudovej hudby jej členovia vychádzajú priam freejazzovo. Speváčka Sylwia Klara Zasempa mi pripadala ako éterická bytosť s éterickým hlasom, vedela však zaspievať i ako sa patrí dôrazne.

O finále 14. ročníka Mikulášskeho jazzového festivalu sa postarala hudobná formácia Vinx & Silhouette. Zakladateľom tohto projektu je americký spevák, perkusionista a skladateľ Vinx, ktorý sa môže pochváliť spoluprácami s rôznymi nielen jazzovými umelcami. V jeho hudbe možno badať vplyvy jazzu, popu, soulu i R´n´B. Sprevádzala ho vynikajúca maďarská kapela. Jeho spev pekne podfarbovala a jej členovia dostávali pri frontmanovi aj dostatok priestoru na sóla. Inak ako so standing ovation sa to skončiť nemohlo. Vinx napokon potešil skalných fanúšikov jazzu, keď prišiel zaspievať aj na záverečnú jam session Mikulášskeho jazzového festivalu 2018.

Čo dodať na záver? Malej skupine nadšencov sa darí prinášať na Liptov kvalitnú hudbu. Mikulášsky jazzový festival je už festivalom so silnou značkou a povedomím. Samozrejmosťou je jeho vyzretá dramaturgia a chuť experimentovať a posúvať sa neúnavne vpred. Jeho napredovaniu pomáhajú tiež všetci partneri, sponzori a podporovatelia festivalu.  Ostáva nám už len tešiť sa na jeho ďalší, 15. ročník. Veď dobrého jazzu nikdy nie je dosť.

Ružena Šípková

Foto: Pavol Stanik