V rámci koncertu Erik Rothenstein Bandu and Ester Wiesnerovou v Kafé Scherz, som využil možnosť na stretnutie a dohodnutie interview s mladou speváčkou, skladateľkou a aranžérkou Ester Wiesnerovou. Hovorili sme o jej hudobných začiatkoch, motiváciách a inšpiráciách, o tom ako sa jej študovalo na Berklee Colege of Music kde pred chvíľou úspešne ukončila bakalárske štúdium, a taktiež o jej budúcich hudobných plánoch, aktivitách a cieľoch.
Ester, prezraď nám svoje hudobné začiatky – ako si sa dostala k hudbe, k jazzu a ku spevu?
K hudbe som prišla vďaka mamine – učiteľke klavíra, na ktorom som hrala odkedy si pamätám. Okrem toho som vždy spievala v detskej kapele v kostole a počúvala veľa veľa rôznej hudby. Ale nikdy som si nemyslela, že bude mojou náplňou práce. Všetko zmenila moja učiteľka spevu. Vďaka nej ma začalo cvičenie baviť. Vedela zo mňa vytiahnuť tóny a zvuky, o akých som vôbec netušila, že ich dokážem vyprodukovať. K jazzu som sa dostala bližšie vďaka súťaži Nové tváre slovenského jazzu, kde som sa ako 15-ročná stala „Objav roka“. Doteraz si pamätám ako vtedy predseda poroty povedal: „Ja som presvedčený, že o nej ešte budeme počuť...“ To ma vtedy veľmi povzbudilo viac hľadať informácie, učiť sa a venovať sa jazzu.
Na svoj mladý vek máš už veľmi veľa skúseností a ocenení. Musíš veľmi veľa cvičiť a neustále na sebe pracovať. Čo ťa motivuje pre to, aby si cvičila a komponovala?
Pre mňa je najviac, keď vidím čo hudba ľuďom dáva a ako na nich pôsobí. Hudba má obrovskú moc. A má ju v rukách hudobník. Pre mňa to je veľká zodpovednosť. Ak ľudia obetujú svoj čas a prijdú si ma vypočuť, vážim si to a chcem aby zažili niečo čo ich naozaj poteší, inšpiruje, uzdraví, zmení,...Ako by som im mohla dávať len nejaký nepodarok a nie to najlepšie čo dokážem vytvoriť?! Motivujú ma teda hlavne ľudia a sila hudby. Ale musím sa priznať, že občas mám aj takú veľmi prozaickú a nie najlepšiu motiváciu. Sú ňou jazzmeni, ktorí majú ešte stále názor, že z blonďatej speváčky nemôže vzijsť dobrý aranžmán alebo kompozícia. Keď sa stretnem s takýmito predsudkami, vždy ma riadne nakopnú na sebe pracovať ešte viac.
Práve si dokončila bakalárske štúdium na prestížnej Berklee College of Music v Bostone. Ako si bola spokojná so štúdiom po organizačnej a hudobnej stránke? Čo sa ti najviac páčilo a pozitívne ovplyvnilo?
Štúdium bolo fantastické. Ťažko sa mi hľadajú negatíva, najradšej by som tam bola ešte ďalšie 4 roky. Fascinovalo ma aká bola škola organizovaná, všetko malo systém, všetko „šlapalo“. Najviac ma asi ovplyvnili spolužiaci, naše rozhovory a spoločné zanietenie. Škola je od 9:00 ráno asi do 18:00, potom od 18:00 do polnoci máme nácviky, od polnoci do 6:00 nahrávania v štúdiu. Spí sa niekedy medzitým, ako sa dá. Okrem toho má skoro každý študent pár mimoškolských projektov a väčšina aj denný džob. Ale málokto sa sťažuje. Študenti majú totálne plné kalendáre, no sú vďační že sú tam. Potom samozrejme hodiny samotné boli úžasné. Od fantasticky šialených nápadov Danila Pereza (na jeho hodinách som spievala poležiačky s klaviristom, ktorý hral poslepiačky), až po konzultácie s kráľovnou kompozície Ayn Inserto, vďaka ktorej v mojich skladbách nikdy nezostal kameň na kameni.
Nie je tajomstvom, že štúdium na takejto prestížnej univerzite je finančne veľmi náročné – ako sa ti podarilo pokryť všetky náklady spojené so štúdiom?
Ja som nikdy ani nedúfala, že tú školu vôbec začnem, nieto ešte skončím. Keď som počula, že som bola prijatá, povedala som si že mám po maturite 3 mesiace na to skúsiť si nejako nájsť prostriedky aspoň na jeden semester. Každý deň počas týchto troch mesiacov som poslala desať emailov ľuďom, o ktorých som si myslela, že by ma mohli podporiť. Tých som hľadala hlavne cez google – napr. v zozname najbohatších Slovákov podľa Forbes, u slovenských komunít v US, u organizácií, fanúšikov, priaznivcov hudby,... Dokonca som osobne išla na ministerstvá kultúry a školstva a povedala som tam, že neodídem kým sa nebudem môcť porozprávať s niekým, kto by mi vedel pomôcť alebo aspoň poradiť. "Babka k babce", na ten prvý semester som prostriedky našla. Neskôr ma už Berklee plne podporila štipendiom aj dobre platenými pracovnými príležitosťami na pôde školy. Na moje prekvapenie som ju mohla plne dokončiť, dokonca v dvoch odboroch naraz a paralelne s pedagogickou nadstavbou na konzervatóriu. Som veľmi vďačná, že mi obe školy boli ochotné takto plne vyjsť v ústrety.
Nakoľko je pre teba akademická pôda dôležitá – plánuješ pokračovať v ďalšom štúdiu? Čo ťa dostávalo počas štúdia na vyššiu úroveň – neustále cvičenie, prednášky a hodiny s majstrami, alebo prax – pódium, muzicírovanie, jamovanie a neustály kontakt s komunitou?
Zatiaľ plánujem pokračovať, budem študovať jazzovú kompozíciu, ale na inej škole a v inom prostredí. Od septembra sa sťahujem do NYC. Myslím, že všetko čo spomínaš ma posúvalo, ťažko povedať čo viac a čo menej.
Na štvrtkovom koncerte si spievala svoje vlastné aranžmány ľudových piesní. Mala si vždy vzťah k slovenskej ľudovej hudbe, alebo sa to začalo až pri štúdiu v Bostone?
Aký-taký vzťah som si k ľudovej hudbe vytvorila ešte na konzervatóriu, ale na Berklee to nabralo ešte úplne iný rozmer. Keď máte 18 rokov a ste po prvý krát na cudzom kontinente tak ste vďační za všetko čo aspoň trochu znie ako domov. No a neskôr som zistila, že práve moja práca so slovenskou ľudovou hudbou bola aj niečím čo ma odlíšilo od ostatných študentov. Väčšina z nich totiž našu hudbu a jazyk nikdy nepočuli a bolo to pre nich to bolo niečo zaujímavé a exotické.
Čo by si poradila mladým začínajúcim hudobníkom, ktorí sa zaujímajú o jazz?
Aby trávili s hudobníkmi, ktorých uznávajú najviac času ako sa len dá. Ak nič iné, tak im to bude dodávať motiváciu a náhľad do profesionálneho sveta hudby. V ideálnom prípade sa s muzikantom vytvorí mentorský vzťah, prospešný pre obe strany. Mne osobne najviac pomohli takýto mentori - ktorým som mohla ukázať moje transkripcie, ktorí mi dali novú hudbu na počúvanie, s ktorými som rozoberala nahrávky do detailov, ktorí mi dali spätnú väzbu,...
Aké sú tvoje ďalšie hudobné plány, aktivity a ciele? Na čo sa môžeme tešiť?
Najbližšie sa veľmi teším na turné so skvelým nemeckým klaviristom Julianom Moehringom, s ktorým sme zohraná dvojka. Na pár koncertov sa k nám pridajú aj fantastický bubeník Konstantin Krautler z Rakúska a ostrieľaný Ďuri Griglák na kontrabase. V tejto zostave nás budete môcť počuť napr. 29.júla o 19:00 v koncertnej sále u Klarisiek v Bratislave, ale aj v troch ďalších mestách. Čo sa týka mojich dlhodobých plánov, pracujem na založení prvých kurzov populárnej hudby a jazzu v strednej Európe, ktoré by fungovali v spolupráci s Berklee.
Dávid Oláh
