Reportáž: Erik Rothenstein Band and Ester Wiesnerová
Minulý týždeň vystúpil Erik Rothenstein Band spolu s hosťujúcou speváčkou Ester Wiesnerovou v troch slovenských mestách. Koncertná šnúra sa začala v stredu v bratislavskom Kafé Scherz. Koncert sľuboval originálny pohľad na súčasnú hudbu oboch protagonistov - Rothensteina aj Wiesnerovej. Preto som si ho nenechal ujsť.
Erik Rothenstein Band hral v zložení Erik Rothenstein - barytón saxofón, klarinet, Pavol Bereza - gitara, Vlado Máčaj - kontrabas a Juraj Šušaník - bicie nástroje. Ostrieľaná partia výborných inštrumentalistov zaručovala kvalitný "podklad" pre lídra a pre mladú spevčku Ester. Koncert sa začal skladbou Shalom Chaverim, ktorú poznáme z Rothensteinovho debutového albumu Prater Menuet. Prevedenie bolo čisto inštrumentálne. Po zaujímavom voľnom intre plnom moderných outlinov, chromatických transpozícií motívu, a citlivých dynamických zmien sa začala ľudová téma s pekným jazzovým aranžmánom. Sólo Berezu bolo založené na experimentovaní s farbou, rytmom a dynamikou. Rothenstein sa nechal viesť samotnou témou, ktorej prvá časť je zložená z klasických jazzových harmonických postupov, a druhá časť prechádza do šesť osminového taktu s modálnym harmonickým pôdorysom. Vďaka celkovej koncepcii a prístupu jednotlivých hráčov išlo o vydarený začiatok večera, ktorý nabudil publikum k ďalšiemu počúvaniu.
Rothenstein pri konferovaní predstavil kapelu a privítal na pódium Ester Wiesnerovú. Pokračovalo sa opäť Rothensteinovou skladbou z albumu Blázni z Chelmu s názvom Rande. Wiesnerová veľmi pekne zapadla do pomalého "feelu" tejto pesničky svojim pekným hlasom a výbornou intonáciou. Bereza nesklamal svojim originálnym sólom plným zaujímavých synkopácií a melodických nápadov.
Úvod tretej sladby v poradí mal voľný charakter (tzv. halgató) známy z cigánskej, maďarskej či židovskej ľudovej hudby. Kombinácia Rothensteinovho klarinetu, Berezovej gitary a dynamického podkladu bicích nástrojov a kontrabasu pekne vygradovala k téme s názvom Zrnká. Rýchle tempo neprekvapilo ani nevyviedlo z miery Wiesnerovú, ktorá veľmi štýlovo a s pekným prejavom zaspievala melódiu. Ako prvý nastúpil na sólo Bereza, jeho improvizácia pripomínala Reinhardtov štýl "manouche jazz". Po klarinetovom sóle improvizoval aj Máčaj na kontrabase - veľmi svižne, expresívne, s nadšením a výstižne "išiel priamo k veci."
Pokračovalo sa tradičnou ľudovou pesničkou Môj milý v aranžmáne Ester Wiesnerovej. Krásne intro zložené z dua gitara a spev pokračovalo postupným pridávaním sa ďalšách nástrojov. Zaujímavé bolo však to, že Ester sa vyhla klasickému prístupu k forme kompozície, ktorá by postupne gradovala ku hraniu témy v tempe s celou kapelou a s následnými sólami. Skladba mala iba malé fragmenty počas ktorých hrala celá kapela. Tieto úryvky striedali komorné časti sprevádzané gitarou. V tejto skladbe krásne vynikla pekná farba hlasu Ester Wiesnerovej. Moderný doprovod Berezovej gitary plný zaujímavých akordických rozkladov, tenzií, farieb a rôznych módov v kombinácii s Wiesnerovej zvonivým hlasom pripomínalo renesančné ľudové skladby ako Greensleeves či Scarborough fair.
Nasledoval jazzový štandard Line for Lyons barytón saxofonistu Gerryho Mulligana. Téma bola založená na peknom aranžmáne plnom kontrapunktov saxofónu a spevu, ktoré sú pre west coastový štýl veľmi typické. Ester Wiesner nesklamala ani na mainstreamovom poli. Svoje sólo pekne zafrázovala a posadila do bebopového kontextu. Rothenstein sa nenechal zahanbiť a ukázal svoj blízky vzťah ku štýlu hry Gerryho Mulligana. Bereza svojim bopovo - bluesovým konceptom ukázal svoj cit pre tradíciu, ale nezanevrel ani na svoj vlastný rukopis. Pekné boli aj "streidačky" saxofónu a scatu po ôsmych a štyroch taktoch.
Ľudová pesnička Nechcem Nebudem dostala nový rozmer vďaka aranžmánu Eser Wiesnerovej. Inšpiráciu čerpala v ťažkých skúškových obdobiach na Bostonskej Berklee College of Music. Striedal v sebe nepárne metrá s párnymi, dynamické plochy, v ktorých hrala celá kapela jeden riff, ale aj veľmi vydarené sólové časti.
Celý večer pokračoval v modernom etno - jazz, world music duchu, ktorý bol dramaturgicky veľmi pestrý. Ester Wiesner sa ukázala ako vyzretá speváčka, ale aj ako talentovaná aranžérka s jasnou hudobnou predstavou a koncepciou. Kapela spolu so sólistami výborne komunikovala a citlivo reagovala na ich podnety. Kvalitné výkony všetkých členov kapely náležite ocenil aj zaplnený Kafé Scherz - publikum po každom sóle tlieskalo a počas celého večera pozorne počúvalo.
Dávid Oláh
Foto: Vojtech Hank
