Rudy Van Gelder, zvukový majster, ktorého práca so špičkou svetového jazzu výrazne ovplyvnila zvukovú podobu tohto žánru i jeho prelomových nahrávok, zomrel vo štvrtok vo veku 91 rokov vo svojom dome v meste Englewood Cliffs v štáte New Jersey.
Tento vyštudovaný optometrik a občasný hráč na trubku pracoval so štúdiami ako Blue Note, Prestige, či Impulse. Jeho meno figuruje na legendárnych nahrávkach "A Love Supreme" (John Coltrane), "Maiden Voyage" (Herbie Hancock), "Saxophone Colossus" (Sonny Rollins) a mnoho ďalších. Tvrdil, že jeho rukami zrejme prešlo najviac nahrávok v histórií hudobného priemyslu.
Hoci sa celý život bránil označeniu "producent", svojim zvukárskym umom a inovatívnym prístupom k nahrávaniu výrazne formoval zvuk jazzových nahrávok druhej polovice 20. storočia. Jeho cieľom, ako sám vravel, bolo pomocou elektroniky zachytiť ľudskosť a dbať na to, aby zaznamenaná hudba znela čo najrealistickejšie. Vďaka Van Gelderovi prestali jazzové nahrávky znieť akoby "zdiaľky" a poslucháč tak mohol po prvý krát nadobudnúť pocit intimity a blízkosti. Priestor a práca s ním bola jedným z hlavných zvukárových záujmov a umiestňovanie mikrofónov bolo vždy kľúčovým faktorom.
Van Gelder neustále kráčal s dobou. Patril medzi prvých majstrov zvuku, ktorí začali používať nové mikrofóny od nemeckej spoločnosti Neumann. Hneď, ako to bolo možné, si osvojil nahrávanie na magnetickú pásku a prvé digitálne technológie.
Bol známy svojím zanietením a precíznosťou, často hraničiacou s perfekcionizmom. Bol pri všetkom. Rozostavoval stoličky, inštaloval káble a mikrofóny, pracoval s mixážnou konzolou. Používal ochranné rukavice, nie však za účelom chránenia svojich rúk, ale štúdiovej výbavy pred nimi. Na nahrávky dozeral až do poslednej chvíle, vrátane finálneho masteringu. "Prečo nie? Podpisoval som sa pod to," tvrdil.
Za svoju oddanú a výnimočnú prácu mu americká Recording Academy udelila v roku 2012 cenu za celoživotné dielo. Keď sa Rudy Van Gelder dozvedel, že sa stane držiteľom takéhoto ocenenia, povedal: "Spomenul som si na všetkých tých veľkých jazzových hudobníkov, s ktorými som pracoval. Som šťastný, že mi producenti verili natoľko, že ich nechali nahrávať u mňa... Asi by to chcelo oblek."
Za všetko ale nech hovorí hudba. Pustite si nahrávku Sonnyho Rollinsa "St. Thomas" z albumu "Saxophone Collosus" a započúvajte sa do priestoru, ktorý pre nás Van Gelder vytvoril a ktorý dýcha realitou a ľudským teplom. Nahrávka je, mimochodom, z roku 1956!
Zdroj: NYTimes.com
