Robert Balzar zavŕšil rok novým albumom Vuja-Dé

Robert Balzar zavŕšil rok novým albumom Vuja-Dé
Miroslav Bachura

Rok 2014 zakončil prominentný český basista vydaním očakávaného albumu svojho tria. Novinka s príznačným názvom Vuja-Dé je svojim spôsobom pokračovaním minuloročnej dosky Discover Who We Are, keďže rovnako pozostáva z materiálu zachyteného počas nahrávacích sessions Balzarovej kapely v newyorkskom štúdiu Sear Sound.

 

Robert Balzar už pri vydaní minuloročného albumu naznačil, že nahraný materiál z New Yorku bude stačiť hneď na dva albumy, pričom tieto budú napriek totožnému obsadeniu hudobne trochu odlišné. Elitný basista tradične siahol po komornom zvuku jazzového tria s bubeníkom Jiřím Slavíčkom a novým členom kapely pianistom Jiřím Levíčkom. Kým album Discover Who We Are pozostával z autorských kompozícií členov tria, na novinke Vuja-Dé sa (ako názov naznačuje) hudobníci obracajú ku svojej hudobnej minulosti – znejú jazzové úpravy moravských ľudoviek, kultové Milesove ´All Blues´, Leonard Bernstein či téma Smile Charlieho Chaplina. Pestrý výber prevzatých kusov je ešte doplnený dvoma Balzarovými a jednou Levíčkovou kompozíciou. Album plynie podobne ako jeho minuloročný predchodca najmä v pomalších tempách a introvertnejších náladách, hudobne sa však trio posunulo k prehľadnejším a priamočiarejším aranžmánom, pričom tomuto uhladenému zvuku dominuje najmä Levíčkov elegantný sofistikovaný klavírny štýl. Pod ním nezištne pracuje Balzarov hrejivý plný kontrabas v energickom, no dynamicky pestrom tandeme so Slavíčkovými bicími. Napriek rozmanitej škále hudobného materiálu a nedlhého spoločného účinkovania zostavy však album znie ucelene a premyslene, vďaka Levíčkovmu klasikou poznačenému prístupu k spracovaniu tematického materiálu skladby prekypujú melodicky silnými momentami a prehľadnými harmóniami.

 

Spolupráca jedného z najlepších súčasných českých basistov s kolegami Levíčkom a Slavíčkom i s tímom elitných producentov v New Yorku teda priniesla kultivovaný jazz svetovej úrovne a komornej nálady. Balzar s kapelou prešiel od swingujúcich polôh, cez latino vplyvy, tradične silné folklórne inšpirácie až k modernému akustickému jazzu so sebe vlastnou kombináciou virtuozity, emocionálnej zrelosti a hudobného rozumu. Dvojica newyorských albumov teda bude mať v Balzarovom portfóliu významné miesto a určite si zaslúži pozornosť publika i bez prehnaných superlatívov.

 

 

Foto: robertbalzar.cz

Miro Bachura

 

 

Ďalšie články

Jazzman týždňa: Esperanza Spalding
Neskutočne spieva. Obdivuhodne ovláda kontrabas. A basgitaru. Originálne komponuje. A je...
Hororová cesta Johna Patitucciho: Letisková ochranka mu zničila nástroj
Svetovo renomovaný basista John Patitucci bude chcieť na nedávnu cestu z New Yorku do Nórska...
Hubert Dupont – Smart Grid: Politický jazz?
Osoba francúzskeho kontrabasistu a skladateľa Huberta Duponta v sebe spája hudbu a ...
Recenzia CD: Mike Parker a jeho americko-poľská teória
Mike Parker, skladateľ a kontrabasista z New Yorku sa po vydaní svojho debutu v roku 2011...
Divný jazzový ansámbel odklína tajomnú pannu
Zoskupenie František Báleš ansámbel je výnimočné najmä prepájaním poézie a hudby do podoby...
Hľadanie nových estetík: OTOOTO a ich 2nd Quake
V septembri 2023 som písal o vzrušujúcej dánskej skupine s úsmevne ovoidným názvom...
Tribute to Hevhetia I.
Sotva by sme našli v domácom časopriestore kultúrne rozhľadeného človeka, ktorý by nechyroval o...
Sulamadiana – odkaz bájnych svetov
Niekedy stačí k úspechu strohý menoslov: Mino Cinelu a Nils Petter Molvaer. Francúzsky...