Reportáž: John Patitucci Electric Guitar Quartet v Bratislave

Spoločnosti City Sounds sa opäť podarilo zorganizovať koncert výnimočného inštrumentalistu. Basgitaristami sa to v ich portfóliu poslednú dobu akosi hemží a zoznam 16. mája tohto roku rozšíril ďalší majster štyroch strún, Američan John Patitucci. Vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa predstavil v rámci svojho nového gitarového kvartetu.

 

Úvod večera však patril zoskupeniu slovenskému. Ľuboš Šrámek a Nikolaj Nikitin sa premiérovo predstavili so svojím novým jazzovým projektom „Altar“. Koncert otvoril lyrický duet klavíra a sopránového saxofónu s úvodom s filmovým nádychom, ktorému dominovali hlboké oktávy klavíra. V ďalšej časti koncertu si slovenské duo prizvalo na pomoc rakúskeho bubeníka Klemensa Marktla, ktorý skvelo dotváral celkový zvuk jednotlivých skladieb. Absencia basového nástroja vďaka kompozícií skladieb i spôsobu hry hudobníkov samotných nebola nevýhodou. Vyzdvihol by som najmä bolero s témou s orientálnym nádychom a nápaditý staccato doprovod klavíra.

 

 

Celkom iný zvuk priniesla hviezda večera so svojou kapelou. Akustické teplo a mäkké ľúbozvučné bicie vystriedala americká elektrická gitarová fúzia s basgitarou na čele. Dravý intro groove bubeníka Nate Smitha nás uviedlo do prvej skladby „The Search“ s rýchlou fusion témou, ktorá publiku ihneď predviedla kreatívne aranžérske využitie dvoch elektrických gitár v jazzovej formácií, kde jedným z najzaujímavejších elementov bol ich súzvuk pri hre viachlasých melódií. 

 

Basové sólo na seba nenechalo dlho čakať a fanúšikovia spodných frekvencií mohli byť od začiatku spokojní, Patitucciho basa (alebo lepšie povedané prsty) znela čisto, konkrétne, priezračne a najmä zrozumiteľne. Mohli sme si tak naplno vychutnať jeho výkon.

 

Frontmanovi zdarne sekundovali aj jeho hudobní kolegovia. Gitaristi Steve Cardenas a Adam Rogers s ľahkosťou „rozprávali“ témy jednotlivých skladieb a inteligentne doprevádzali svojho lídra i seba. Napriek identickosti nástrojov bol sound oboch gitaristov odlišný a rozpoznateľný v každom momente, nikdy sa chaoticky nezliali dokopy. Zatiaľ čo Steve Cardenas vynikal vďaka svojmu dravému skreslenému jasnému zvuku a bluesovejšiemu prístupu k veci, Adam Rogers hral tlmenejšie, inklinujúc ku klasickému gitarovému jazzu a skvelo obstarával harmóniu v jednotlivých skladbách.

 

 

Basgitarista predstavil svoj najnovší hudobný počin s názvom „Brooklyn“ (na albume za bicími Brian Blade), z ktorého pochádzala väčšina odohraných skladieb. Ako povedal samotný líder počas koncertu, toto dielo je poctou hudbe, ktorá dominovala počas jeho detstva a ktorá formovala jeho neskoršie hudobné smerovanie. Keďže sa jedná prevažne o neskoršie 60te roky, ide o blues B.B. Kinga, skladby postavené na silnom melodickom groove (typické pre nahrávky vydavateľstva Motown), obdobie hard bopu či hudba Thelonious Monka. A vskutku všetky tieto prvky a vplyvy sme mohli počuť na utorkovom vystúpení. Hoci témy boli občas priamočiare, komplexnosť a hĺbku skladbám dodávali výborné sólové výkony jednotlivých umelcov na pódiu. Stále to bol predovšetkým jazzový koncert, obohatený o razantné pulzujúce basgitarové groovy z prstov majstra. Dynamickosť bola takisto silnou stránkou vystúpenia, za vyzdvihnutie stoja efektné pády z fortissima do piana i fakt, že žiaden z hudobníkov nehral nepretržite. Program tak bol variabilnejší, farebnejší a v konečnom dôsledku pútavejší.

 

John Patitucci a jeho skupina si po poslednej skladbe ukončenej búrlivým bicím sólom napokon vyslúžili standing ovation. Ako prídavok zahral kvartet kompozíciu s názvom „Valentine“, ktorú basgitarista zložil pred časom pre svoju manželku.