Thelonious Monk

Pianista Thelonious Monk bol po väčšinu svojej kariéry nedoceneným, ba priam odmietaným hudobníkom. Dôvodom bola jeho príliš nekonvenčná osobnosť a tiež hudobný štýl, na ktorý nebol svet spočiatku pripravený. 

 

Monk sa narodil 10. októbra 1917 v Rocky Mount v štáte Severná Karolína. Vyrastal na Manhattane, kde hral kombináciu stride piano (štýl, ktorý sa vyvinul z ragtimu) a vtedy prekvitajúceho bebopu, výsledkom čoho bol bizarne úderný zvuk, na ktorý sa kritici i publikum chytali spočiatku len veľmi pomaly. Dnes je však považovaný za jedného z najdôležitejších hudobníkov žánru.

 

Monk začal hrať na piano ešte ako chlapec. Bol prevažne samoukom, no jeho výnimočný cit pre nástroj mu zabezpečil stoličku hráča na organ počas kostolných omší, kde doprevádzal evanjelický zbor. Vďaka Jamesovi P. Johnsonovi a Fatsovi Wallerovi sa mu dostal do uší štýl stride piano, ktorý si rýchlo zamiloval.

 

Neskôr dostal príležitosť pracovať ako pianista v harlemskom jazzovom klube Minton’s Playhouse, kde sa začiatkom 40. rokov začal rozvíjať bebop. Niet divu, Charlie Parker, Dizzy Gillespie a Charlie Christian tu boli už súčasťou interiéru.

 

Vplyv strideu a rýchleho bebopu sa podpísal na Monkovom štýle, ktorý bol ale tak unikátny, že ho nebolo možné zaradiť ani k jednej z jeho inšpirácií. Spočiatku to pre jeho úspech znamenalo prekážku a to i napriek tomu, že nahrával so saxofonistom Colemanom Hawkinsom a niekoľko nahrávok stvoril i pod strechou Blue Note Records. 

 

Začiatkom 50. rokov rast Monkovej kariéry výrazne zabrdili problémy so zákonom. V roku 1951 ho spolu s pianistom Budom Powellom zadržali za prechovávanie drog. Monk odmietol svedčiť proti Budovi a tak mu úrady skonfiškovali jeho kabaretnú kartu, ktorú v časoch prohibície až do roku 1967 museli mať všetci zamestnanci newyorských nočných klubov, vrátane vystupujúcich. Vo Veľkom jablku tak Monk už ďalej nemohol koncertovať, čím sa jeho poslucháčska základňa značne okresala. Pomoci sa mu neskôr dostalo od jazzovej patrónky, barónky Pannonicy de Koeningswarter z prominentného rodu Rothschildovcov. Monk ju spoznal v čase, keď nahrával s Milesom Davisom. Tá ho podporovala až do konca jeho života. 

 

Konečne nastala éra, keď sa mal Monk dočkať dlho očakávaného rešpektu. V roku 1956 si poprvý raz vydobil širokú reputáciu. Upísal sa malému labelu Riverside Records vlastnenému Orrinom Kneepnewsom a pod jeho záštitou nahral album "BRILLIANT CORNERS." Spolu s ním si na ňom zahral i Sonny Rollins, čo nepochybne dopomohlo k úspechu nahrávky v radoch kritikov i jazzových priaznivcov. O rok neskôr dostal Monk späť povolenie hrať v New Yorku. Bolo to slávne obdobie, keď sa na pol roka usadil pod strechami jazzového klubu Five Spot, kde hral spolu s kvartetom, ktorého členom bol i John Coltrane. Hoci ich spoločné koncertovanie ostalo prevažne nezdokumentované, Kongresová knižnica v roku 2005 zverejnila nahrávku zoskupenia z Carnegie Hall z roku 1957, ktorá sa dlhé roky považovala za stratenú.

 

Úspech pod krídlami Riverside Monkovi umožnil podpísať začiatkom 60. rokov kontrakt s labelom Columbia Records, ktorý na propagácii jeho mena nešetril. Už v roku 1964 sa tak Monk stal tvárou obálky časopisu Time. Bolo to obdobie, keď pracoval s kapelou saxofonistu Charlieho Rousea a predstavuje vrchol jeho kariéry. S príchodom 70. rokov sa totiž začal zo scény vytrácať. Jeho náhly útlm je čiastočne prisudzovaný mentálnej chorobe. S vekom sa totiž v jeho správaní začínali prejavovať bizarné prvky, keď napríklad z ničoho nič odmietol rozprávať i na niekoľko hodín.

 

Posledných šesť rokov života strávil ako hosť v dome svojej mecenášky Pannonicy de Koeningswarter v New Jersey. Podľa zachovaných informácií v tej dobe už nehral na piano a vyhýbal sa spoločenským kontaktom. 

 

17. februára 1982 Thelonious Monk zomrel na mozgovú mŕtvicu. Zanechal za sebou posolstvo nepoddajnej originality. Dnes patrí medzi najrešpektovanejšie osobnosti jazzu a má široký vplyv na súčasných pianistov. Jeho kompozície "BLUE MONK," "WELL, YOU NEEDN'T", "'ROUND MIDNIGHT" či "STRAIGHT, NO CHASER" patria medzi štandardy jazzového repertoára. (kb)