Miles Davis

Trubkár Miles Davis sa narodil 26. mája 1926 v meste Alton, Illinois. Vďaka bohatým rodičom si mohol od detstva dovoliť štúdium hudby. Vo veku 9 rokov začal hrať na krídlovku a v dvanástich dostal svoju prvú trúbku. Pri hre sa zameral na klasickú techniku, kde sa sústredil predovšetkým na bohatý a čistý tón, ktorý mu v neskorších rokoch dopomohol definovať preň typický zvuk. 

 

V tínedžerských rokoch hral vo viacerých saintlouiských jazzových kapelách. Mesto ich bolo plné i vďaka tomu, že bolo obľúbeným koncertným uzlom oddeľujúcim stredozápadné a južné štáty USA, vďaka čomu ho žiadna kapela na turné neobišla. Miles si tak mal príležitosť zahrať už zamlada s takými menami ako Billy Eckstine, v ktorého zostave zaskakoval vyše týždňa trubkára, ďalej s Charliem Parkerom, Dizzym Gillespiem či Sarou Vaughan. Po tejto skúsenosti si uvedomil, že ak chce byť v centre jazzovej scény, musí sa presťahovať do New Yorku.

 

V roku 1944 po príchode do Veľkého jablka, čo je prívlastok, ktorý si New York vyslúžil práve od jazzových hudobníkov, získal Miles štipendium na štúdium trúbky na Juilliard School of Music. New York ho však zmenil. Väčšinu času strávil v jazzových kluboch počúvaním bebopu a Charlieho Parkera. Bebop, ktorý sa zrodil v 40. rokoch, priniesol do jazzu rýchle tempo, asymetrické frázovanie a zložitú hormóniu a Milesa po tejto novej skúsenosti klasický jazz rýchlo omrzel. Po menej než roku štúdium zanechal a začal vystupovať.

 

Hoci jeho hra vtedy ešte nijako výrazne nevynikala, stačilo to na to, aby si získal pozornosť Charlieho Parkera, ktorý mu ponúkol stoličku v jeho kvintete. Zlé jazyky Davisa kritizovali a poukazovali na jeho neskúsenosť. Vedúci trubkári Dizzy Gillespie a Fats Navarro disponovali bezchybnou technikou a rozsahom, od ktorých mal Miles ešte ďaleko. I napriek tomu jeho hra robila dojem, vďaka ktorému mu mala už čoskoro naštartovať kariéru.

 

Kanadský hudobný skladateľ, aranžér a pianista Gil Evans Davisa posmeľoval k sformovaniu kapely, ktorá sa stala v roku 1949 skutočnosťou. Zoskupenie pozostávalo z deviatky muzikantov vrátane Leeho Konitza a Gerryho Mulligana. Bebopové kapely zvykli mať menej členov a vďaka tomu oproti nim znelo Davisovo početnejšie zoskupenie bohatšie a malo detailnejšie aranžmány. Jeho hudba priniesla utĺmenejšie nálady, než ranejšie štýly a dostala prívlastok "cool jazz," na čo odkazuje i názov albumu "BIRTH OF COOL," ktorý Miles nahral pod strechami Capitol Records v roku 1949.

 

Zmeny v umeleckom smerovaní sa pre Milesa stali ústredným prvkom jeho čoraz vplyvnejšej kariéry. Sprvu začal zabŕdať do hard bopu na štvorici nahrávok Prestige Records, na ktorých si zahral s Johnom Coltraneom a krátko nato sa upísal i labelu Columbia Records, pod záštitou ktorého vznikli v rozmedzí rokov 1959 až 1964 albumy "MILES AHEAD," "PORGY AND BESS," "SKETCHES OF SPAIN," a "QUIET NIGHTS," ktoré vynikali Evansovými aranžmánmi pre 19-členný orchester. To už sa Davisova hudba vyznačovala preň typickým, dusítkom zvýrazneným zvukom, vďaka ktorému jeho popularita so štvoricou nahrávok prudko vzrástla. 

 

Za najzlomovejší sa ale v Milesovom prípade považuje rok 1959, kedy vznikol album "KIND OF BLUE," ktorý predstavoval odklon od všetkých jeho predošlých projektov. Spolu s nimi opustil i komplikované melódie a nahradil ich melódiou miestami pozostávajúcou len z dvoch akordov. Tento formou nezviazaný štýl dostal pomenovanie modálny jazz, ktorý sólistom dával viac expresívnej slobody, keď sa už nemuseli tak skalopevne držať komplexných harmónií. Na "Kind of Blue" sa podieľali tiež John Coltrane, Cannonball Adderley a Bill Evans. Album je považovaný za najvplyvnejšiu nahrávku jazzu ako takého a dodnes je najpredávanejším albumom Columbia Records.

 

V polovici 60. rokov Davis opäť zmenil smer, keď spojil sily s Herbiem Hancockom, Tonym Williamsom, Wayneom Shorterom a Ronom Carterom. Zloženie bolo známe svojim jedinečným prístupom a excelentnou hrou každého jedného člena. Mohli ste ich začuť tri večery po sebe, ale tóny zneli zakaždým ináč, keďže sa hudobníci držali štruktúry skladby len zľahka a často prechádzali z jednej na druhú, pričom každý mal príležitosť svoje sólo pasáže v ľubovoľnej miere rozviť. Tak ako predošlé Davisove projekty, aj tento mal významný vplyv na jazzovú scénu.

 

Davis neprestával naďalej tvoriť ani napriek zdravotným problémom, drogovej závislosti a komplikovanému súkromiu. Každý ďalší projekt predstavoval nový prístup. Na prelome 60. a 70. rokov začal experimentovať s elektronickými nástrojmi a rytmika začínala niesť prvky funku a rocku. Dve najznámejšie albumy z tohto obdobia predstavujú "IN A SILENT WAY" a "BITCHES BREW." Keď prišli 80. roky, Davis nebol už len jazzovým pojmom ale i popovou ikonou, ktorej hudba, osobnosť a módny štýl boli priam legendárne.

 

Posledný tón z jeho trúbky vyšiel v roku 1991, keď 28. septembra zomrel na následky komplikácií spôsobených kombináciou mŕtvice a zápalu pľúc. Rozsiahle dielo tohto nepochybne najvplyvnejšieho jazzového umelca všetkých čias dodnes predstavuje zdroj inšpirácie súčasných muzikantov. (kb)