Recenzia: Českí Mocca Malacco a ich surový debut Aviation

Správy o nových počinoch vydavateľstva Hevhetia sa na špecializovaných slovenských hudobných portáloch v poslednej dobe stali tradíciou. Nie že by mal košický label tak silné PR, pod hlavičkou Hevhetie proste len vychádza jeden zaujímavý album za druhým.

Hevhetia okrem slovenských umelcov čoraz častejšie nadväzuje kontakty i so zahraničnými hudobníkmi. Dôkazom toho sú nedávne albumy francúzskeho klaviristu Danielea Goyoneho či izraelského klaviristu Ofira Schwartza, ale i debut českej kapely Mocca Malacco s názvom Aviation, ktorý nám nedávno prišiel do redakcie.

Mocca Malacco je päťčlenná inštrumentálna kapela z Čiech, ktorá funguje už od roku 2005, no až na konci roku 2013 sa dočkala svojho prvého štúdiového albumu. Jadrom kapely je dvojica dychárov Michal Wróblewski (alt, sopr sax) a Štěpán Janoušek (trombón), kvintet dopĺňajú gitarista Jiří Šimek, basgitarista Daniel Panchártek a bubeník Martin Kuzma. Mocca Malacco sa charakterizujú ako kapela hrajúca „moderný inštrumentálny jazz, skladby vlastnej tvorby, nepárnych taktov, podmanivých harmónií a absurdných názvov.“

Netreba sa nechať zmiasť faktom, že album Aviation je debutom kapely. Mnohé skladby sú v koncertnom repertoári Mocca Malacco už roky, doske teda nechýba skladateľská pestrosť, nadhľad  ani vyzretosť. S onou posvätnou úlohou skombinovať jazz a rock sa Mocca Malacco vysporiadali spôsobom, ktorý mne osobne trocha pripomína Milesa Davisa na albumoch ako In a Silent Way či Jack Johnson. Mocca Malacco sú podobne suroví a bezprostrední, ich formy podobným vyvážením kolektívnej improvizácie a nakomponovaných častí. Rovnako ako kedysi Davisovi, i Mocca Malacco sa podarilo do aranžmánu jazzovej kapely dostať postmodernistické hodnoty minimalizmu, skladateľského humoru a ´nedôvery´ voči zabehnutým jazzovým postupom.

Relatívne netradičné obsadenie dychovej sekcie v podobe ´menších´ saxofónov a trombónu otvára albumu skutočne bohatú paletu hudobných, ba až zvukových efektov. Treba v tomto prípade pochváliť výbornú produkciu i aranžérsku prácu Wróblewskeho a Janoušeka, Aviation je doslova štúdiou zvukových možností piatich nástrojov. I samotné sóla sú vedené štýlom ´pozrime sa, čo vlastne tento nástroj dokáže´ - páči sa mi ako Wróblewski prenáša rockové gitarové frázovanie na saxofón, páčia sa mi zvuky dychov spracované efektovými krabičkami, rytmika basa-bicie plynulo prechádza medzi bohatou ponukou groovov, Šimekova vŕzgajúca gitara pripomenie McLaughlina, no napríklad v skladbe ´Fragmenty´ vie zasmrdieť i ako Frank Zappa.

Nuž Mocca Malacco a ich Aviation je album po všetkých stránkach veľmi invenčný a nápaditý. V siedmich skladbách nájdete množstvo dobrej hudby – modálny jazz, arabské melodické cítenie, rockové gitary aj súčasnú klasiku. Ako som písal, celkový zvuk  Mocca Malacco je surový, bezprostredný a aj správne uletený, takže pokiaľ Vám v hudbe imponujú (tak ako mne) tieto hodnoty, dajte tomu šancu.

Miro Bachura