Nórsky trubkár Mathias Eick vydáva pod elitnou značkou ECM už svoj piaty album. Manfred Eicher, zakladateľ a hybná sila tohto vydavateľstva, svojim vkusom už desiatky rokov formuje globálnu jazzovú scénu a hoci When we leave nie je vybočením z estetiky tohto bavorského trendsettera, isté špecifiká ponúka.
Na úvod treba uviesť, že album When we leave (2021) voľne nadväzuje na atmosféry z albumu Ravensburg z roku 2018. Aj zostava v podobe Håkon Aase: husle, perkusie; Andreas Ulvo: klavír; Audun Erlien: bass; Torstein Lofthus: bicie nástroje; Helge Andreas Norbakken: bicie, perkusie; Stian Carstensen: Pedal steel guitar, zostala nezmenená, čo sa pretavilo do kompaktného zvuku, plného citlivých súhier a časom overených receptov seversko-elegických hudobných pokrmov. Úmyselne používam tento termín, pretože áno, tá hudba má vo svojom rodnom liste Škandináviu a áno, je plná zádumčivej krásy. Počul som veľa projektov, ktoré sa v našich zemepisných šírkach snažili napodobniť podobnú estetiku, no až pri počúvaní Mathiasa Eicka som si uvedomil, že akokoľvek kvalitné tie počiny boli, to rozhodujúce „niečo“ mi chýbalo. Pri tom som strádal trúchlivosť dlhých polárnych nocí a akýchsi snových, slnkom zaliatych nekonečných dní letného slnovratu. Pocity, ktoré nie je možné nasimulovať. To je ako chcieť na Zlatých pieskoch vzbudiť pocit Karibiku. Tá nálada môže byť fajn, ale Jamajka to nebude. When we leave je viac než len zbierkou piesní s podobnou atmosférou, ide o hlbokú úvahu nad uhrančivou severskou melodramatikou. Skladby sú tu od seba oddelené len približne, chvíľkou ticha, aby tá istá nálada pokračovala v duchu uceleného konceptu ďalej. Nepridávam sa na stranu kritikov, ktorí v kompozíciách tohto nórskeho trubkára riešia kvality filmovej hudby, ani jeho prístup nechcem asociovať s inými tendenciami, ako napríklad s Jaga Jazzist, hoci sa isté analógie núkajú. Namiesto toho odporúčam počúvať a potom opäť len počúvať, a tak ďalej, až kým sa vám tá zvuková kulisa nedostane pod kožu tak, ako vlhkosť hmiel visiacich nad divokými fjordmi, kým vás neomámi svojou rašelinovou arómou, teda kým vás nepohltí tá mýtmi opradená krajina zrkadliaca sa v každom úspornom tóne Eickovej trúbky, v každej klavírnej a husľovej note, v každom dramatickom bíte a údernom groove, atď. atď. To, že si vás tá sladkobôľna atmosféra získa je isté, pretože aj jej zvukové kvality sú na vysokej úrovni, teda takej tej ECM úrovni povýšeneckých jazzmanov udávajúcich trend zvukového inžinierstva a producentskej praxe. Ak je ale výsledok takýto pútavý a zvukovo nekompromisný, tak nemám dôvod sa ponosovať.
CD poskytli Hummel Music / DIVYD
Autor: Miroslav Haľák
