Od Hot Serenaders cez saxofónové ústrojenstvo po kaukazský jazz

Klasické printové noviny, časopisy a knihy majú aj v súčasnej digitálnej dobe svojich priaznivcov. Zaiste by bolo jednoduchšie kliknúť na webstránku, ktorá odhalí lákavý obsah, navyše obohatený o podcasty či videá. Ideálne zadarmo – veď tak sme si už navykli… Prípadne si jednoducho kúpiť e-knihu, ktorá sa okamžite objaví v našom mobile alebo čítačke.

Priznávam, že sa v tomto skôr prikláňam k analógovým staromilcom, ktorí nemusia mať všetko „hneď a zaraz“. Skôr ma teší odbaľovanie nového časopisu, knihy, zvukového nosiča, listovanie stránkami, vnímanie vône (áno, aj knihy špecificky voňajú) – jednoducho fyzický kontakt s médiom.

O Hudobnom živote – jedinom domácom odbornom hudobnom časopise sme už na stránkach jazz.sk písali mnohokrát. Oplatí sa však pripomenúť jeho existenciu i kvalitu, ktorú prináša už 54 rokov! Posledné aprílové vydanie ponúka okrem iného rozsiahly a pútavý rozhovor s Jurajom Bartošom, lídrom nášho najlepšieho a najprestížnejšieho telesa raného autentického jazzu. Bratislava Hot Serenaders fungujú pod týmto názvom už tridsať rokov a presne ako uvádza jeho spiritus movens – orchester hrá čoraz lepšie a mieni v tom pokračovať čo najdlhšie!

Redaktorka (a tiež speváčka spriazneného súboru Fats Jazz Band) Jana Dekánková pozorne sleduje aktivity Bratislava Hot Serenaders a preto sa na pretras dostali rôznorodé historické i štýlotvorné témy. Napríklad ojedinelý spôsob nahrávania, ktorý Juraj Bartoš komentuje nasledovne: „Naším základným cieľom je sprostredkovať poslucháčovi zážitok, ktorý nazývame prenesene 'bol som pri tom'. Inými slovami, snažíme sa, aby nahrávka znela tak, ako znel orchester v štúdiu alebo na pódiu pred takmer sto rokmi. Bez šumu zo šelakovej platne zničenej prehrávaním kovovými ihlami a bez nedokonalostí dobového záznamu. Používame dokonalé a špičkové kópie dobových mikrofónov z dielne firmy Flea z Považskej Bystrice a 'mixáž' spočíva v nastavení vzdialenosti jednotlivých sekcií a hráčov v štúdiu tak, ako to bolo aj v 20. rokoch. Samozrejme, neryjeme nahrávky do voskovej matrice, ale cez softvér Pro Tools ich editujeme a následne finalizujeme na magnetofónovom páse. Zvuk je tak čistý, mäkký a poslucháč má naozaj dojem, že sa ocitol v 20. rokoch v štúdiu alebo na koncerte. Celý tento proces má ešte jednu výhodu – tak ako poslucháč počuje orchester z CD, alebo v poslednom čase aj z vinylovej platne, tak ho počuje aj na koncerte. Ak k tomu pridáme neopakovateľnú atmosféru kontaktu publika s hudobníkmi, úspech je zaručený. Nie nadarmo sme obligátny nápis, ktorý na etiketách gramofónových platní nabádal ku kúpe firemných ihiel – 'Pre najlepší výsledok si kúpte naše ihly', parafrázovali a na etiketách našich platní uvádzame: 'Pre najlepší výsledok príďte a vypočujte si Bratislava Hot Serenaders naživo.'“

V rozsiahlom rozhovore sa dozviete omnoho viac a pri jeho čítaní odporúčam siahnuť po nejakom z 13 CD (napríklad po najnovšom „As Time Goes By“), prípadne po jednej zo 4 LP platní alebo po DVD, na ktorom si Bratislava Hot Serenaders vynikajúco „sadli“ s Milanom Lasicom.

Týmto však jazz na stránkach aprílového Hudobného života nekončí. Klinec po hlavičke trafil aj saxofonista a publicista Dávid Oláh v recenzii vynikajúceho albumu „Sounds from the Ancestors“, na ktorom Kenny Garrett potvrdil, že ostáva moderným géniom postbopu vďaka ikonickému zvuku, improvizačnému prístupu, štýlovej flexibilite, kompozičnému talentu či správnemu výberu spoluhráčov. Na saxofóny, doslovne na „Saxofóny pod mikroskopom“ je zameraný aj rozhovor Erika Rothensteina so síce nejjazovým, ale vynikajúcim klasickým saxofonistom Andreasom Van Zoelenom. Člen svetoznámeho Raschèr Saxophone Quartet má vo svojej rozsiahlej zbierke viac ako stovku saxofónov, z toho desiatku priamo z dielne vynálezcu Adolpha Saxa. Zoelen sa ako pedagóg a interpret viackrát zúčastnil na majstrovských kurzoch Saxophobia Bratislava (naposledy začiatkom marca) a práve tam vznikol podnetný rozhovor dvoch saxofónových „fanatikov“ nielen o detailoch a historických kontextoch stavby tohto jazzového i klasického nástroja.

Nesmierne podnetným čítaním sú zápisky redaktora, skladateľa a trubkára Roberta Kolářa z Gruzínska, ktoré si ešte pred rokmi zamiloval a ktoré pravidelne navštevuje. Pandemické obdobie mu síce urobili „škrt cez rozpočet“, no v marci sa mu podarilo stráviť v tejto krajine niekoľko dní. Vo svojom cestopise okrem iného približuje „obývačkovú“ atmosféru tbiliského Baru 1984, kde sa denne hrá jazz alebo blues a každý večer je tam plno. (Tu si môžeme len smutno povzdychnúť…) Kolář sa počas svojich minulých ciest neraz pripojil k miestnym jazzmanom a spolu hrávali štandardy. Teraz popisuje vystúpenie tria klaviristu Giu Rakviašviliho, kontrabasistu Giorgia Samsonadzeho a bubeníka Giorgia Melikišviliho, v Amerike známeho ako George Mel, kde hráva aj po boku Lionela Louekeho či Herbieho Hancocka. K miestnemu triu sa spontánne pridala aj prvá dáma gruzínskeho jazzu, Maia Baratašvili a možno nebude na škodu obohatiť naše povedomie o nejaké z týchto mien.

Časopis Hudobný život si môžete objednať na stránkach Hudobného centra vo forme ročného predplatného (20€), alebo samostatného vydania konkrétneho čísla (2,50€ za printovú a 2€ za elektronickú verziu).

Autor: Peter Motyčka