Dá sa o jazze (u nás) čítať?

Už sme si zvykli, že jazz (ale rovnako aj blues, world music, autentický folklór...) v médiách dostáva minimálny priestor. Za dávnych čias (snáď pred štvrťstoročím) som nedočkavo sledoval nočné televízne záznamy koncertov z Bratislavských jazzových dní, na Rádiu Twist ladil Peknú hudbu Pavla Polanského a hltal texty o jazzových hudobníkoch a nahrávkach v českej Harmonii a v domácom Hudobnom živote.

Do dnešných dní ostal jazz žiť (či živoriť) minimálne v spomínaných printových médiách a keď sa mi dostalo do rúk aktuálne dvojčíslo Hudobného života, rozhodol som sa ponúknuť aspoň malú reminiscenciu a ochutnávku. Časopis, ktorý už viac ako polstoročie vychádza pod hlavičkou Hudobného centra, je síce primárne zameraný na klasickú hudbu, ale od miléniových rokov sa na jeho stránkach pravidelne objavujú aj texty o jazze. Pamätnými ostávajú najmä seriály Igora Wasserbergera „Posolstvo jazzu“, „Jazzové fenomény 90. rokov“ a „Legendy medzi nami“. Mnohí čitatelia sa vtedy prvýkrát stretli s menami ako Brad Mehldau, Dave Douglas, Greg Osby, Don Byron, Terence Blanchard, Christian McBride, Kenny Garrett, Maria Schneider... Pútavo spracované profily týchto osobností (doplnené o legendy ako Lee Konitz, Jim Hall, George Mraz, Quincy Jones alebo Herbie Hancock) vyšli súborne v roku 2003 pod názvom „Fenomény súčasného jazzu“ (Slovart) a záujemcom skutočne odporúčam siahnuť po tejto (dnes už ťažko zohnateľnej) publikácii. Pokiaľ sa vám to však podarí, objavíte množstvo súvislostí, ktoré autor predostrel vďaka dlhoročným skúsenostiam a erudovanosti.

Ďalším pozoruhodným seriálom bol „Jazz a Európa“, ktorý pôvodne začal vychádzať v časopise Hudba, ale po jeho zániku pokračoval práve na stránkach Hudobného života. K vôbec prvému komplexnému pohľadu na jazz takmer všetkých európskych krajín sa neskôr pripojili aj Antonín Matzner i autor tohto článku a po zvážení možností i potenciálu nakoniec vyšla kompletná knižná verzia len v anglickom jazyku v koprodukcii Hudobného centra Bratislava s vydavateľstvom Peter Lang Oxford. Vďaka tomu sa však kniha „Jazz in Europe: New Music in the Old Continent“ dostala do celosvetovej distribúcie, nájdete ju v ponuke dvoch stoviek prestížnych univerzitných knižníc a celostranovú recenziu jej venoval napríklad aj magazín Down Beat.

Ale späť k Hudobnému životu, ktorý v minulom roku spustil aj predaj elektronickej PDF verzie časopisu, ale zachováva aj tlačenú verziu, ktorá je pre mnohých (napríklad aj pre mňa) najprijateľnejšia (a na pohodové čítanie najpríjemnejšia). Aktuálne dvojčíslo Hudobného života 1-2/2022 ponúka takmer 8 strán jazzových materiálov a pozornosť by som upriamil na edukačný projekt Basový archív – nielen pre kontrabasistov Juraja Kalásza, do ktorého by mali nahliadnuť aj zástupcovia iných hudobných nástrojov. Jazzman Juraj Kálasz (ale aj Stanislav Palúch či Vladimír Nikulin) viedli počas minulého roka na stránkach časopisu Hudobné dielne, kde na pôdoryse jazzových štandardov vysvetľovali zákonitosti harmónie a vysvetľovali svoj spôsob improvizovania. Juraj Kálasz tiež minulý rok patril k pravidelným recenzentom domácich albumov a určite sa oplatí prečítať si jeho postrehy na albumy „Heart‑Shaped / Music of Kurt Cobain“ Tomáša Lukáča alebo „Light of Blue“ a „Movin’ Spirit“ Lukáša Oravca. Hudobný život pravidelne ponúka recenzie z pera aktívnych hudobníkov, čo zväčša býva veľmi podnetné a pohľady na nové albumy z pera Davida Oláha i Juraja Kálasza (Yumi Ito / Szymon Mika: „ekual“ a František Báleš Ansámbel: „Hviezdoslav Sonety“) nájdete aj v aktuálnom vydaní časopisu.

Okrem toho sa môžete začítať aj do rozhovoru s Petrom Adamovom („Nemáme šancu prežiť bez krásy“), v ktorom spevák v komunikácii so Stanislavom Počajim prezrádza svoje umelecké východiská. A tých bolo pomerne dosť, keďže meno Petra Adamova poznajú priaznivci muzikálov, popových projektov, latina, folklóru i jazzu. Názov aktuálneho seriálu Z dejín slovenskej populárnej hudby trochu zavádza, pretože ponúka históriu zoskupenia Traditional Club Bratislava, ktorá sa začala ešte v 60. rokoch minulého storočia. Týmto súborom tradičného jazzu prešlo množstvo domácich jazzmanov a jeho úspešný rozlet narušila predovšetkým emigrácia viacerých členov. Spolu so zakladajúcim klarinetistom a saxofonistom Igorom Čelkom načrel do dixielandovej histórie redaktor Martin Jurčo.

Kvôli nedávnym seriálom sa oplatí zalistovať si aj v oboch „kovidových“ archívnych ročníkoch Hudobného života. V seriáli Prvé dámy starého jazzu saxofonistka Lenka Molčányiová pripomenula dámy ako Lil Hardin Armstrong, Valaida Snow, Viola Smith či Mary Lou Williamson. Osudy Priekopníkov jazzového kontrabasu zasa mapoval kontrabasista Pavol Kušík a popri legendárnych pionieroch objavil viacero menej známych majstrov. Nájdete tu kontrabasistov ako Pops Foster, Milt Hinton, Jimmie Blanton, Bill Johnson, Steve Brown, Bob Haggart, Slam Stewart, Wellman Braud, Walter Page, John Kirby... Jazzové orchestre východného bloku (Modern Art Orchestra, Big Band Gustava Broma a ďalšie súbory) predstavil vo svojom seriáli saxofonista a aranžér Erik Rothenstein. Jednoducho, o jazze sa skutočne dá (a malo by sa) aj čítať a popri množstve vynikajúcich zahraničných magazínov a portálov využime aj možnosti, ktoré máme takpovediac pod nosom.

Autor: Peter Motyčka

https://hc.sk/katalog/detail/270-hudobny-zivot-1-2-2022