V stredu 27. augusta 2014 sa zo známeho bratislavského Véčka do neskorej noci ozývali burácajúce tóny jazzu a swingu. Výnimočné hudobné predstavenie pod názvom Golden Age Concert predstavilo bratislavskému publiku dokonalú atmosféru newyorského Harlemu búrlivých dvadsiatych rokov.
Tri zoskupenia počas jedného večera, predeleného dvoma dvadsať minútovými prestávkami, dokázali aj zarytého realistu preniesť do doby medzivojnových časov plného jazzu a radosti zo života. Postarali sa o to tri kapely, dve z domácej provincie a jedna zo samotného New Yorku.
Večer troch kapiel rozdelený na tri polovice, ako ho v úvode vtipne popísal Ladislav Fančovič, odštartovalo krátko po siedmej hodine česko-slovenské kvarteto Saxophone Syncopators. Štyria hudobníci, Pavol Hoďa, Ján Gašpárek a Frederika Babuliaková pod vedením známeho klaviristu Ladislava Fančoviča, v hre na rôzne typy saxofónov so špeciálne upravenými aranžmánmi, v štýlovej garderóbe, publiku predstavili prvopočiatky jazzového veku.
Návštevníci sa tak ocitli v dobe, keď saxofón bol fenoménom rovnako ako elektrická gitara v rokoch šesťdesiatych. Odznelo niekoľko kompozícii priekopníkov v hre na tento inštrument ako ukážka prerodu saxofónu z výbavy vojenského ansámblu na sofistikovaný jazzový nástroj v Tin Pan Alley. Rovnako zazneli aj skladby od najznámejšieho predstaviteľa tohto ranného obdobia, amerického saxofonistu Rudy Wiedoefta. Obecenstvo tak spoznalo Wiedoeftove najslávnejšie kompozície ako “Saxema”, saxofónový valčík “Erika” a “Saxophobia”.
Sem tam komorne vyznievajúci dojem kvarteta oživovali úžasné sóla dlhoročného člena kapely Bratislava Hot Serenaders Pavla Hoďu a nespochybniteľná snaha o autenticitu celého zoskupenia. V závere si kvarteto za tento obdivuhodný prednes z obecenstva odnieslo vyslúžený burácajúci potlesk.
Po prvej dvadsať minútovej prestávke, kedy sa návštevníci mohli osviežiť štýlovými kokteilmi vo vestibule, sa na pódium dostavila šesť členná kapela priamo z Ameriky. Kapelník Michael Arenella, spolu so svojím sextetom s názvom Dreamland Orchestra. Do detailov doby vyštafírovaní hudobníci otvorili v sále bratislavského Véčka pomyselnú časovú bránu a celé obecenstvo premiestnili do začmudeného baru kdesi v Harleme v dobe “roaring twenties”.
Charizmatický bandleader v bielom “vintage" saku, tak ako aj celý zvyšok kapely s pomádou vo vlasoch, striedal hru na kornet, trombón a spolu so svojím zádumčivo jemným barytónom spieval popevky dávno stratených čias. Počas hrania mal návštevník občas pocit, že s ním kdesi v publiku sedí F.S. Fitzgerald alebo Ernest Hemingway.
Do toho Arenella sprevádzali tóny Andrewa Halla na kontrabase, do rytmu burácajúce bicie, piano Jesse Gelbera, gitara a banjo Nat Harrisa a prelúdie sól saxofónu s klarinetom. Kompletne jedenásťčlenný orchester je v New Yorku osvedčeným hudobným telesom, ktoré čo najvernejšie stvárňuje dávne skladby zabudnutých bandov hot and sweet music. O tom, že je to pravda, sa presvedčili všetci čo boli v hľadisku.
Posledná časť večerného koncertu patrila slovenskej swingovej kapele Fats Jazz Band. Deväť členný orchester venujúci sa už podľa samotného názvu prevažne tvorbe Thomasa “Fats” Wallera, slávneho amerického pianistu, pod vedením Ladislava Fančoviča však predviedol celý repertoár skladieb medzivojnového obdobia tridsiatych a štyridsiatych rokov.
V uvoľnenej atmosfére s riadnou dávkou jazzových vypaľovákov rozkolísali sediace obecenstvo speváci Matúš Uhliarik s wallerovskou skladbou Ain’t Misbehavin” spolu s dychovou sekciou Ľubomír Kamenský na trúbke, Maťo Noga na trombóne s úžasnými sólami hosťujúceho Pavla Hoďu na klarinet či saxofón. Jana Dekánková zasa v skladbách ako “When Day is Done” od Mildred Bailey či v bluesovom prídavku “Boogie Woogie” opäť sprevádzanými sólami úžasných dychov a klavíra.
Ďalšími členmi zoskupenia boli Pavol Kušík na kontrabase, Ľubomír Matejka na gitare a Patrik Fičor na bicích. Prišlo aj na inštrumentálne skladby, ako napríklad “Honeysuckle Rose” v jedinečnom saxofónovom prevedení podľa Colemana Hawkinsa, kde kapelu doplnili členovia predchádzajúcej Saxophone Syncopators, “Thanks for Everything” od Tommy Dorseyho, rekonštrukcia nahrávky “After You Gone”, ako ju zahrali v roku 1936 Benny Goodman, Teddy Wilson a Gene Krupa, alebo čo znamená slangové slovo Chulo, o ktorom sme sa mohli dozvedieť z bravúrneho dialógu klarinetu a klavíra v podaní Ladislava Fančoviča a všadeprítomného Pavla Hoďu.
Tematický hudobný večer uzatvárala skladba “I Got Rhytm” ten sa však nemohol skončiť inak ako dlhou "standing ovation”, po ktorej samozrejme nasledoval rad prídavkov. Koncert troch kapiel sa tak prehúpol cez časový plán avšak ani to nenarušilo večer, kde si prišli na svoje všetci tí, ktorí chceli skúsiť, aké to asi bolo v dobe novátorských ídeí, povojnového strádania, chudoby , technického rozvoja, no hlavne v dobe jazzu, bez ohľadu či sa hrá v Amerike alebo na Slovensku v autentickom alebo retro smokingu, no hlavne, že sa hrá srdcom.
Text: Tomáš Galata
Foto: Rudolf Baranovič
