Nebuďme jazzovými snobmi
Jazzový snob – otravný, alebo tvrdohlavý človek, ktorý neuznáva iné, alebo žiadne iné hudobné žánre okrem jazzu. Je presvedčený o tom, že jeho hudobný vkus je založený na jeho vlastnej vysokej úrovni sofistikovanosti.
Títo jazzoví snobi si myslia, že jazz je božská hudba zoslaná na Zem z neba preto, aby nahradila všetky ostatné – menej kvalitné hudobné štýly. Ak jazzový snob „prichytí“ svojho kamaráta pri počúvaní popu, rocku, alebo metalu, jazzový snob sa na neho bude pozerať s opovrhovaním.
Pre jazzového snoba je jazz najvyšším hudobným žánrom spomedzi všetkých ostatných populárnych štýlov. „Metal? Hlučná blbosť!...Popový spevák? Spieva si svoje jednoduché melódie bez akéhokoľvek talentu a driny!...“
Jazzový snob prijíma okrem jazzu aj vážnu hudbu, ľudovú hudbu a avantgardu. Tieto žánre pokladá na jednu úroveň s jazzom. Koniec koncov hudba sa delí na kvalitnú a nekvalitnú. Aj to je samozrejme zložitá otázka - rozlíšiť a určiť čo je kvalitné a čo zlé. Určite sa však zhodneme na tom, že tvrdiť, že jedine jazz, avantgarda, vážna a ľudová hudba sú kvalitné, by bolo krátkozraké a nepravdivé. Iné je diskutovať o konkrétnych umelcoch aj keď z rôznych žánrov a porovnávať ich kvalitu, umeleckú hodnotu ich produkcie, ich mieru komercie apod.
Je jasné, že všetci máme radi jazz. Všetci vieme v čom tkvie kvalita a spirit tejto hudby. Jazz je náročný na posluch. Vyžaduje si veľa vedomostí, otvorenosti a trpezlivosti. Je naozaj pravdou, že jazz nie je ako populárna hudba, ktorá hrá v rádiách. Aj preto preferujeme počúvanie jazzu pred inými štýlmi. Máme svojich obľúbených interpretov, o ktorých si myslíme, že sú lepší ako iní. Jazzový snob však tieto princípy dostáva na úplne inú úroveň. Jazzový snob je presvedčený o tom, že iné hudobné štýly sú zbytočné. A toto si myslím, že je problém. Človek, ktorý počúva výhradne iba jeden hudobný žáner prichádza o veľmi veľkú dávku inšpirácie z iných štýlov. Aj keď môže ísť na prvé počutie o jednoduchú hudbu, v konečnom dôsledku si v nej vždy môžeme nájsť veľa nových konceptov, zaujímavých motívov a nápadov, s ktorými by sme sa pri počúvaní „straight ahead jazzu“ nestretli:
1. Môžu nám pomôcť pri hraní jazzu
Väčšina jazzových poslucháčov sú aj hudobníci. Veľkú časť z hudobníkov tvoria jazzoví hudobníci. Ako jazzoví hudobníci, máme neustálu potrebu sa zdokonaľovať. Každý hudobný štýl má svoje úskalia, ktoré iný nemá. Pri hraní popovej hudby platia úplne iné princípy ako pri hraní jazzu. Ak sa k nim postavíme zodpovedne – tak, že sa budeme snažiť čím lepšie zapadnúť do popového štýlu, rozšírime si našu všestrannosť a štýlový záber. Taktiež nás to môže inšpirovať k novým aranžérskym a skladateľským nápadom. Ide len o to, ako s takouto skúsenosťou naložíme.
2. Jazz sa neustále vyvíja
Jazzová hudba je od jej vzniku multikultúrnym fenoménom. Jazz je spojením afrických rytmov s európskymi harmonickými postupmi. Počas celého historického vývoja až po súčasnosť sa jazz mieša s inými žánrami – blues, west coast, fusion, jazz – rock, latin jazz, bossa nova. To všetko spadá do kategórie jazz. Ak by chceli géniovia ako Miles Davis, Dizzy Gillespie či Herbie Hancock hrať celý život iba mainstreamový jazz, nevznikli by mnohé revolučné zoskupenia a nahrávky. O súčasných fúziách sa ani netreba zmieňovať. Robert Glasper a jeho spájanie Hip Hopu a R and B s jazzom, kapela Snarky Puppy a ich jazz fusion apod.
Aký je váš názor na túto tému? Aké máte skúsenosti? Podeľte sa s nimi v komentároch.
Autor: Dávid Oláh
