CD The Quest: Andreas Varady opäť vyprodukoval tú najvyššiu umeleckú kvalitu

Pred vyše desiatimi rokmi nás všetkých privádzal do nemého úžasu na svojom koncerte v Nu Spirit Clube. Repertoárom večera boli jeho obľúbené jazzové štandardy. Vo svojich trinástich rokoch muzicíroval Andras Varady spolu s Dávidom Hodekom na úrovni, ktorú nedosahujú mnohí dospelí profesionáli. Vo svojich dvadsiatich rokoch vydal svoje tretie CD The Quest, kde prezentuje svoju autorskú hudbu.

Mladý Andreas nahral album, ktorého hudobný koncept sme na Slovensku mali možnosť sledovať veľmi explicitne už pri jeho zrode. Varady, ktorého trio je tvorené jeho otcom Bandim na basgitare a kontrabase a jeho mladším bratom, bubeníkom Adrianom, spojil asi pred tromi rokmi sily s našim výborným saxofonistom Radovanom Tariškom. Tento kvartet vystupoval napríklad na BJD, alebo na samostatnom koncerte v bratislavskom Nu Spirit Clube. Už vtedy bolo jasné, že Andreas je umelec, ktorý nezaspal na vavrínoch a nezostal na mieste, ale svoju hudbu posunul od bebopového hrania v štýle Georga Bensona, Pata Martina, Bireliho Lagreneho či Djanga Reinhardta k modernému konceptu, pripomínajúceho Pata Methenyho, alebo Kurta Rosenwinkela.

Po troch rokoch koncertovania uzrelo svetla sveta CD s názvom The Quest. Nahrávalo sa v štúdiu v Čechách, CD vyšlo pod hlavičkou svetoznámeho vydavateľstva Resonance Records. Quincy Jones figuruje na tejto doske iba ako výkonný producent, čo dovolilo Andreasovi nahrať tento album úplne slobodne - podľa svojich vlastných umeleckých predstáv a preferencií.

Ako som vyššie spomenul, na tomto CD figuruje Andreasovo rodinné trio, ku ktorému sa pridal Radovan Tariška a kvintet dopĺňa pôvodom venezuelský klavirista pôsobiaci v New Yorku - Benito Gonzalez.

Na albume sa nachádza desať skladieb. Všetky sú autorskými kompozíciami a aranžmánmi lídra - Andreasa Varadyho. Andreasova hudba sa posunula do novej, modernej sféry. Kompozície vychádzajú zo súčasných hudobných smerov, čo dokazuje aj fakt, že na celom albume sa nachádza iba zopár taktov, ktoré swingujú. Varadyho kvintet napriek tomu "swinguje" a groovuje fantasticky. Hudobne došlo k názorovému konsenzu či už s Benitom Gonzalezom, alebo Tariškovou altkou. Jednotlivé skladby na seba krásne nadväzujú a dopĺňajú sa, no napriek tomu sú všetky originálne a jedinečné. Album sa teda dá chápať ako jeden celok s desiatimi skladbami, ale aj ako spojenie unikátnych desiatich kompozícií do jednej dosky. V Andreasovom kompozičnom a aranžérskom myslení je cítiť vplyv umelcov ako Kurt Rosenwinkel, John Coltrane, Robert Glasper, Brian Blade, Soweto Kinch, Brad Mehldau či Radiohead. Varady nahral album, ktorý prekračuje jednotlivé hudobné žánre – cítiť tu veľký vplyv nielen jazzu, ale aj rocku, hip hopu, neo soulu, ale aj popu či drum ´n´ bass, čo nie je jednoduchá úloha. Pri akomkoľvek fusione totiž môže ľahko dôjsť k rozpadu a k finálnej nekonzistentnosti diela. Andreasovi sa podarilo vo svojich dvadsiatich rokoch niečo, čo sa mnohým hudobníkom nepodarí za celý život.

Vo Varadyho štýle hry je evidentný posun už iba kvôli jeho modernému zvuku jeho gitary, ktorý mu veľmi sedí a krásne s ním narába. V improvizácii sa vynikajúco vyhráva s dynamikou, rytmom, frázovaním, ale aj s farbou svojho nástroja a s celkovým priestorom. Aj svojou hrou sa posunul k súčasným trendom moderného jazzu. Jasne odkazuje na velikánov ako Pat Metheny, John Scofield, John Abercrombie, Julian Lage či Kurt Rosenwinkel. V niektorých častiach sa však na chvíľu bez problémov vráti ku svojim pôvodným hrdinom, ako je George Benson či Bireli Lagrene. Varady je vo svojom mladom veku neskutočne vyzretým umelcom po každej stránke. Jeho obrovský nadhľad, pokora a úcta k hudbe je cítiť v každom jeho tóne. Spolu s moderným spirevodom Benita Gonzaleza, Adriana a otca Bandiho ide o dokonalú hudobnú symbiózu.

Tariška sa svojou hrou úžasne prispôsobil Varadyovskému klanu, čo pre sólistu nie je jednoduché, keďže Varadyho kompozície presahujú jazzový rámec. Jeho pekný tmavý alt saxofónový sound vynikajúco rezonuje s celkovým zvukom kapely. Tariška nesklamal svojim moderným Garrettovským štýlom hry, doubletimovými linkami, motivickou prácou, ale aj jemnosťou a lyrikou. Najvydarenejší je pre mňa jeho zmysel pre dĺžku, intenzitu a výstavbu jeho improvizácií, ktorá sa mu vydarila na výbornú. Tým pádom nezatienil hlavného protagonistu tohto albumu, ktorým je Andreas na gitare. 

Nechýbajú kompozície s klasickým jazzovým zvukom Johne Coltrane kvarteta 60. rokov minulého storočia, ako "Radiska" a "The Quest", ale aj krásna west coastová a popová skladba "Story", ktorá má vrúcny, lyrický, miestami priam čarovný charakter.

CD The Quest je fenomenálnym dielom geniálneho gitaristu, aranžéra a skladateľa pochádzajúceho zo Slovenska, ktorého hudba opäť dosiahla špičkovú svetovú úroveň. Andreas si vybudoval svoj unikátny herný aj kompozičný rukopis. Som veľmi zvedavý aký bude jeho ďaľší umelecký vývoj. Nezostáva mi nič iné ako vrelo odporučiť túto dosku všetkým, ktorí sa zaujímajú o súčasnú contemporary music. Pre mňa bude inšpiráciou na ešte veľmi dlhý čas, a som presvedčený o tom, že kedykoľvek sa k nej v budúcnosti vrátim, vždy si v nej nájdem niečo nové.

Dávid Oláh